Noimage

Prečo som nezostala na Slovensku, tam bolo všetko také jednoduché …

10.10.2017 15:13 EDS zahraničie
Po niekoľkých mesiacoch príprav a lúčenia nakoniec nastal deň D a ja som sa vybrala do sveta. Cesta vlakom so štyrmi prestupmi, veľkým kufrom a ruksakom bola pre mňa výzvou, ale povedala som si, že to zvládnem.
Celé to začalo asi pred dvomi rokmi, keď som prvýkrát počula o európskej dobrovoľníckej službe (ďalej len EDS). Hneď som si povedala, že to je niečo práve pre mňa. Nasledovala návšteva v INEX-e, kde som sa dozvedela všetko potrebné a začala som hľadať vhodný projekt. Poslala som niekoľko životopisov a motivačných listov a o chvíľu sa mi ozvali z Naturfreundehaus am Bodensee z Nemecka, že ma berú. Najprv som si nebola istá, nemčina je predsa ťažký jazyk, ale možno je to príležitosť využiť tých jedenásť rokov učenia sa nemčiny.

Po niekoľkých mesiacoch príprav a lúčenia nakoniec nastal deň D a ja som sa vybrala do sveta. Cesta vlakom so štyrmi prestupmi, veľkým kufrom a ruksakom bola pre mňa výzvou, ale povedala som si, že to zvládnem. Hneď pri druhom prestupe vo Viedni nastal malý problém a tak som mala dvadsaťpäť minút, aby som sa odviezla U-Bahn na inú vlakovú stanicu, z ktorej išiel môj vlak, ale stihla som ho a potom už nenastal väčší problém. V meste Radolfzell am Bodensee ma privítala usmievavá Lena, bola veľmi milá, aj keď ja som toho veľa nenahovorila, keďže som bola veľmi unavená z cesty. 

Na druhý deň to hneď vypuklo, v hoteli, kde pracujem býva niektoré nedele Brunch, kedy sú pre deti nachystané rôzne tvorivé aktivity a ja som mala pomáhať. Sadla som si ku stolu a jedno dievčatko na mňa prehovorilo, ale ja som jej absolútne nerozumela, hovorím si, je to so mnou až také zlé? Spýtala som sa Leny, či ona rozumie a ona mi povedala, že ani ona nerozumie, to dievčatko trošku šušlalo, bolo jej naozaj zle rozumieť, ale mi aspoň odľahlo. Začala som pracovať na svojej nemčine a pýtala som sa detí ako sa čo povie a bolo to vcelku poučné.

Nasledujúci týždeň bol ťažký, neustále som sa musela sústrediť na to, čo mi ľudia hovoria a potom čo mám odpovedať, každý deň som bola zničená a napadlo mi, prečo som nezostala na Slovensku, tam som všetkým rozumela a všetko bolo také jednoduché … zobrala som to ako výzvu a postupne som sa zlepšovala. A po čase keď sa ma ľudia pýtali ako dlho som v Nemecku, nechceli mi veriť, že tak krátko. Postupne som sa zoznamovala s mojimi povinnosťami, ale aj so všetkým čo sa v Naturfreundehaus deje. Mojimi hlavnými úlohami bolo pripraviť program pre deti na prázdniny, keďže sem chodí cez prázdniny veľa rodín s deťmi a my máme takmer každý deň pre ne program, aby si aj rodičia mohli oddýchnuť. Počas školského roku som pomáhala pri niektorých akciách pre deti a mládež, ktorí prišli na školský výlet ako napr. GPS - ralley, hra, počas ktorej deti plnia rôzne úlohy a vždy obdržia súradnice, zadajú ich do GPS a hľadajú ďalšiu úlohu, spočiatku som iba asistovala, neskôr som to zvládla aj sama (najväčší problém bol, vysvetliť všetko v nemčine). A taktiež som pomáhala aj inde, keď bolo treba.

Do Nemecka som prišla na začiatku apríla a hneď prvý týždeň bolo vonku 25 °C a ľudia sa ihneď išli kúpať, ja som bola najprv v šoku, veď bol iba apríl a voda musela byť ešte studená. Naučila som sa, že tu ľudia využívajú každý pekný a teplý deň a nezáleží na tom, aký je mesiac.

Po prvom mesiaci nasledoval seminár o EDS (On-arrival training) vo Würzburgu, kde som stretla ďalších dobrovoľníkov z celej Európy, s ktorými som strávila úžasných 10 dní plných informácií, hier, aktivít a zábavy. Boli sme spolu aj v Nürmbergu, kde sme boli na prehliadke mesta a mohli sme v typickej nemeckej reštaurácii ochutnať typické nemecké dobroty. Zišli sme sa tam dve veľké skupiny, okrem nás tam mala ďalšia skupina dobrovoľníkov seminár v polovici EDS a 9. mája na deň Európy sme urobili spolu veľkú akciu vo Würzburgu, bolo to úžasné, toľko dobrovoľníkov z celej Európy pokope. Bol to pre mňa krásne strávený čas. Moja nemčina trochu trpela, pretože sme všetko robili dvojjazyčne v nemčine aj v angličtine. Vrátenie do reality bolo trošku kruté, ale priniesla som si so sebou veľa zážitkov, nápadov a novej energie do dobrovoľníckej služby. Užívala som si každý deň, už len pri pohľade na krásne Bodensee ma stislo pri srdci. Dokonca som mala možnosť ísť s jednou triedou, ktorá sa išla plachtiť na plachetnicu a vyskúšať si, o čo všetko je treba sa na plachetnici postarať, keďže nefúkal vietor museli sme aj pádlovať a keď sme spolu súťažili, veru že nám bolo teplo na tej lodi. Bola som s nimi aj na loďkách, kde som bola na loďke s učiteľmi, čo bolo šťastie, pretože posádky ostatných lodiek sa párkrát okúpali vo vode.

V júni boli dva týždne prázdnin, opäť som si užila detičiek. Potom nastal čas kedy som chodila na intenzívny kurz nemčiny. Vstupný test som robila iba na rýchlo, zaradili ma do B2 úrovne, ale ja som sa potom zaradila do C1 skupiny, čo je najťažšia skupina, povedala som si, že mi to dá viac. A bolo to super, spoznala som jednu Švajčiarku, jedného Taliana, dvoch Mexičanov a jedného Číňana a Ukrajinca, bola to rôznorodá skupinka, ale veľmi dobrá atmosféra. Po mnohých rokoch som si musela opäť robiť domáce úlohy a náš učiteľ bol filozof a pri každej príležitosti začal o niečom filozofovať a rozvádzať rôzne témy, čo viedlo k diskusii a bolo samozrejme dobré pre našu konverzáciu. Na konci kurzu som sa rozhodla, že keď už som v tom Nemecku, urobím si štátnicu (B2 Prüfung), aj keď som vedela, že sa budem musieť aj sama veľa učiť.

Chvíľu na to mi prišla návšteva zo Slovenska, moja sestra a kamarátka, bolo to veľmi osviežujúce hovoriť po slovensky. Boli sme spolu na veľa výletoch a zažili sme aj party pri jazere, videli sme Meersburg, zmokli sme vo Freiburgu a opaľovali sme sa pri jazere. Na konci júla začali letné prázdniny a prišla ďalšia dobrovoľníčka zo Španielska, tak sme mohli pracovať v tíme a bolo to super. Prvý týždeň sme vyrábali veci z odpadkov, napr. z tetrapaku sa dá urobiť super peňaženka. Ďalší týždeň sme boli na výlete s rodinami, kde sme sa na konci mali plaviť loďou so solárnym pohonom, ale tak veľmi fúkalo, že to nebolo možné. Okolo Bodensee sa tak neskutočne rýchlo mení počasie.

Nasledovala moja dovolenka, cestovala som na Slovensko, stihla som rozlúčku so slobodou, grilovanie s rodinou, svadbu kamarátky a cestovala som zase späť. Kde ma už čakali dve dobrovoľníčky, ktoré som spoznala na seminári. Keď som uvidela, že tri dni stanovali v chránenej krajinnej oblasti, som si povedala, že mali teda šťastie, že ich nikto neprichytil. Ale užili sme si spolu pár dní.

Ani som sa nenazdala a opäť som cestovala, tento krát do Berlína na seminár v polovici EDS (mid-term-meeting). Po príchode na vlakovú stanicu v Berlíne som musela ešte asi hodinu a pol cestovať, kým som sa dostala na miesto určenia. Bývali sme dosť ďaleko od centra, ale vo veľmi peknom objekte. Opäť som spoznala nových super ľudí, boli sme spolu kratšie, iba šesť dní, ale bolo výborne. Jeden celý deň sme strávili v centre Berlína, aj keď na Berlín, by človek potreboval viac dní, ľudia, ktorí tam robili svoju dobrovoľnícku službu a boli tam niekoľko mesiacov, povedali, že nevideli všetko. Na ceste späť som sa veľmi nevyspala, lebo v Berlíne nastúpila veľmi hlučná skupinka Poliakov, zaspali okolo polnoci a už o piatej ráno sa zobudili, ale aj tak sa vo vlaku nedá poriadne spať. Čakali ma posledné dva týždne prázdnin. Predposledný týždeň sme mali cirkus, kedy sme s deťmi skúšali rôzne disciplíny a na konci sme mali predstavenie. Bol to úžasný a intenzívny týždeň.

Posledný bol Európa týždeň, každý deň sme akoby cestovali do inej krajiny a vyrobili sme si niečo typické pre tú krajinu a naučili sa pesničku alebo tanec. Samozrejme, že sme boli aj na Slovensku a vyrobili sme si bábiku zo šúpolia. Po prázdninách nastal menší konflikt medzi mojou kolegyňou dobrovoľníčkou a naším šéfom, ona mala trochu inú predstavu o dobrovoľníckej práci, ktorú bude robiť, tak sa rozhodla, že sa vráti domov. Bolo to chvíľu napäté, ale už je všetko zase v normále. Rozhodla som sa, že pôjdem navštíviť svojich kamarátov zo semináru, ktorí bývajú v Hamburgu.

Cesta tam bola super, išla som cez mitfahrgelegenheit (to je databáza, kde ľudia dávajú ponuku, ak niekam idú autom a kto chce sa môže zviesť, je to o dosť lacnejšie), ale tým pádom som bola v Hamburgu na hlavnej stanici o tretej ráno, vôbec som nespala a musela som chodiť, lebo ak som si sadla, veľmi sa mi driemalo a jediný podnik, ktorý býva aj v noci otvorený (McDonalds), kam nie až tak rada chodím, bol akurát túto noc zatvorený. Poobede som sa stretla s mojimi kamarátmi a poriadne som sa vyspala a všetko bolo hneď lepšie. Strávila som úžasné štyri dni v Hamburgu, videla som všetko, čo človek má v Hamburgu vidieť. Bolo to jednoducho úžasné, bol to rozdiel byť vo veľkomeste a na severe Nemecka, je to rozdiel oproti juhu, kde bývam ja.

Po návrate ma čakala spomínaná štátnica, ktorej výsledky sa dozviem až o tri týždne, ale musím sa priznať, že to bolo naozaj ťažké, uvidíme.

Ešte ma čaká výlet do Zürichu, prezentácia Slovenska a na ceste domov sa chcem zastaviť v Mníchove. Určite som nenapísala všetko, počas siedmich mesiacov sa toho udialo naozaj veľa, ale dúfam, že som aspoň trochu priblížila, čo som zažila počas svojej dobrovoľníckej služby.

Mirka (26)