16. júla 2024

Jeden rok súčasťou Červeného kríža v Litve

 

 

V roku 2022 som nastúpila na projekt pre Litovský Red Cross na integračné oddelenie. Našimi klientami boli utečenci z Iránu, Sýrie, Bieloruska, Ruska, Venezuely, Tadžikistanu, Afganistanu… S odstupom niekoľkých mesiacov sa vraciam k fotkám a spomienkam na Litvu, na Red Cross, kolegov, klientov a kamarátov. A hneď od začiatku môžem povedať, že tento rok mi dal viac ako som očakávala a dúfala.
Do Red Crossu som bola prijatá do projektu, kde som mala pomáhať s lokálnymi dobrovoľníkmi, byť pre nich mentorom a pomáhať ich prepojiť s našimi klientami. Mňa to však od začiatku ťahalo aj ku komunitnej práci, kde sme s kolegom zorganizovali desiatky úspešných akcií, upevnili komunity, ale integrovali ich aj viac do majoritnej spoločnosti.

Veľkou časťou mojej práce bolo vymyslieť nový spôsob párovania dobrovoľníkov a klientov, ktoré fungovali formou jeden na jedného. Od klientov sme na začiatku potrebovali vedieť ich ciele, potreby, to čo hľadajú/ponúkajú, aké sú ich požiadavky a časové možnosti. Na základe odpovedí sme tvorili databázu pre mestá Vilnius a Kaunas kde sme jednotlivé potreby klientov spájali s ponukou od dobrovoľníkov. Tí sa následne podľa dohody stretávali, obvykle raz do týždňa a pracovali na spoločne nastavených cieľoch. Mohlo sa jednať o zdokonalenie jazyka, spoznanie mesta alebo mať len niekoho lokálneho s kým si raz za čas sadnú na kávu a porozprávajú. Tento systém nám pomohol vytvoriť niekoľko silných priateľstiev, zdokonaliť litovčinu mnohým klientom a pomôcť tam kde to bolo potrebné.

Raz do mesiaca som sa s týmito dobrovoľníkmi stretávala v oboch spomínaných mestách. Tieto neformálne stretnutia boli pre dobrovoľníkov priestor, kde mohli prebrať čo momentálne riešia, kde by potrebovali od nás podporu a pre nás priestor si vypočuť ich nápady na zlepšenie či organizáciu nejakej spoločnej akcie.

Zo začiatku projektu som sa taktiež s kolegom venovala vytvoreniu štvortýždňových kurzov s názvom Cultural Orientation. Tieto kurzy prebiehali v štyroch jazykoch (angličtina, ruština, perzština a arabčina) a pomáhali našim klientom lepšie sa zorientovať v Litve, konkrétne v tom aké tam sú kultúrne zvyky, ako funguje školstvo, zdravotníctvo, hľadanie práce či bývania, ale aj základy práva občanov.

Najväčšou a najdôležitejšou udalosťou v rámci komunitnej práce bol pre nás Refugee day, ktorý sme spoločne s kolegom poňali ako sériu udalostí počas celého mesiaca. Cieľom bola integrácia klientov, ale aj otvoriť otázky a informovať verejnosť o problematike migrácie.
Jedinečné na tomto mesiaci bolo aj to, že sme vytvorili pracovnú skupinu, kde sme sa spoločne stretávali s dobrovoľníkmi a klientami a preberali možnosti toho, aké akcie v rámci osláv Refugee day zorganizovať a prerozdeľovali úlohy a zodpovednosti. Bolo pre nás dôležité zapojiť do tohto procesu priamo klientov a ukázalo sa to ako správny postup.

Vo Vilniuse aj v Kaunase sme zorganizovali premietanie krátkych filmov o príbehoch utečencov, ktoré boli určené pre majoritnú verejnosť. Tá mala možnosť nahliadnuť do každodenných problémov ľudí, ktorí sa ocitli v cudzom prostredí, častokrát bez nádeje, že ešte niekedy uvidia svoje domovy alebo zvyšok rodiny. Po premietaní nasledovala diskusia s profesorom, ktorý sa zameriava na migráciu na území Litvy.

S klientami sme navštívili parlament vo Vilniuse, kde nás okrem prehliadky budovy čakala aj debata s poslancami. Tejto udalosti sa zúčastnilo cez 50 utečencov, ktorí využili priestor na rozhovor s členmi parlamentu.

Ďalšou udalosťou bola prednáška odborovej skupiny G1PS, kde členovia klientom vysvetľovali aké práva majú ako zamestnanci a ako sa brániť pred neprávosťami, ktoré sa im v zamestnaní dejú. Veľa z našich klientov sa po tomto stretnutí stalo súčasťou odboru a využívali tak právne poradenstvo v riešení problémov so svojím zamestnávateľom.

Úspešný bol taktiež Living Library večer, kde utečenci z rôznych krajín porozprávali svoje príbehy o tom ako sa dostali do Litvy a verejnosť sa ich mohla pýtať otázky, ktoré ich zaujímali, ale nemali predtým priestor sa ich niekoho spýtať. Tento večer bol napriek ťažkým a smutným osudom plný radosti a pochopenia a rozhodne by si zaslúžil pokračovanie.

Taktiež som v rámci Refugee day aktivít navštívila deti v škôlke, kde sme sa citlivou a hravou formou zaoberali otázkami migrácie, aby deti už v predškolskom veku rozumeli dôvodom prečo ľudia odchádzajú zo svojich rodných krajín a aké dôležité je ich integrovať v novom prostredí.

Súčasťou Refugee day mala byť aj výstava fotografií, na ktorých boli naši klienti zobrazený s lokálnymi ľuďmi, ktorí im najviac pomohli v Litve. Boli to ich kolegovia, kamaráti, ale aj naši sociálni pracovníci. Vypočuli sme si veľa krásnych príbehov o tom ako sa stretli a ako im títo ľudia podali pomocnú ruku. Tieto fotky mali byť rozmiestnené po celom meste aby verejnosť videla, že utečenci sú súčasťou ich spoločnosti. Z časových dôvodov sme tento projekt nestihli dokončiť pred mojím odchodom, ale naďalej na ňom pokračovala ďalšia dobrovoľníčka zo Španielska.

Dôležitými udalosťami počas celého roka, ktorým sme sa venovali, boli aj oslavy sviatkov komunít z ich rodných krajín. Klienti vždy priniesli veľa jedla, tematicky sa vyzdobila miestnosť, zabezpečila hudba a boli to vždy príjemne strávené dni, kde som sa aj ja veľa naučila o cudzokrajných zvykoch.

Na starosti som mala taktiež pravidelné stretnutia perzskej komunity žien, ktoré hľadali bezpečný priestor, kde si môžu podebatovať. Počas týchto stretnutí nás navštívila aj kaderníčka a kozmetička z komunity, ženy rady využili príležitosť nechať sa skrášliť. Púšťali sme si filmy, varili jedlo a aj napriek jazykovej bariére som sa časom cítila ich súčasťou.

Pravidelne sme sa taktiež stretávali s klientami, ktorí sa na základe nášho prieskumu identifikovali ako lídri komunít. S tými ľuďmi sme debatovali o tom aké sú potreby komunít a aké udalosti alebo podpora im chýba. Následne sme spoločne pracovali na nastavení a naplňovaní cieľov. Raz do mesiaca sme taktiež navštevovali spoločne múzeá alebo mali prehliadky mesta.

Počas leta bolo mojou primárnou úlohou organizovať aktivity pre deti, navštívili sme spoločne cirkus, múzeá, súčasťou boli športové a kreatívne aktivity, ale aj pozeranie filmov.

Toto je výsek akcií, ktoré sa nám počas nabitého roku v Litve podarilo zrealizovať.
Veľké zistenie pre mňa bolo, že takmer všetko sa dá zorganizovať bezplatne pokiaľ sa naozaj chce. Využívali sme sieťovanie, dobrovoľníkov, na spoluprácu sme oslovovali kultúrne a vzdelávacie inštitúcie a akcie z celého roka tak vznikli s takmer nulovým rozpočtom.
Počas celého roku som mala taktiež možnosť zúčastniť sa viacerých školení, tréningov a kurzov pre zamestnancov, z ktorých budem ešte dlho čerpať získané informácie a ktoré mi pomohli aj pri mojom súčasnom povolaní. Cením si aj vzdelaných a skúsenejších kolegov, ktorí mi vždy venovali čas a zodpovedali všetky moje otázky.

Litva mi okrem pracovných skúseností dala aj kamarátstva, ktoré verím, že už so mnou zostanú po celý život. Detailne som spoznala novú nepoznanú krajinu, jej tradície, festivaly, jazyk a mentalitu ľudí. Mala som okolo seba skvelých kolegov a tútorku, ktorí ma denne inšpirovali a dali obrovskú dôveru a priestor na sebarealizáciu.
Som vďačná za všetkých ľudí, ktorí mi počas tohto roka prišli do cesty a INEX a ESC za možnosť stať sa na rok súčasťou Red Crossu a mestečka Kaunas. A všetkým, ktorí ešte stále váhajú či sa projektu s ESC zúčastniť vrelo odporúčam aby do toho išli.

Ďakujeme za podporu