Ako to už vždy býva, na začiatku som sa celkom bála, hlavne kvôli tej nemčine. Hneď po tom, ako som vystúpila na vlakovej stanici v Marburgu a stretla sa so skupinkou ďalších účastníkov, vedela som, že to bude super. Každý z nás dobrovoľne hovoril trošku lámanou nemčinou a spoločne sme sa smiali na tých bizardnostiach, ktoré sa nám niekedy podarilo vytvoriť. Po príjazde do kempu sme sa spoznali s ostatnými, dokopy nás bolo 21. Náš kemp bol 20 minút cesty pešo od Marburgu a bol v prírodnom prostredí v okolí lesa. Program v kempe bol veľmi voľný a vo veľkej miere závisel na dynamike skupiny. Doobeda sme si vždy rozdelili prácu, niektorí mali na starosti upratať náš dom, iní varili obed a zbytok pracoval vonku – stavali sme drevené schody cez les, upratovali okolie… Práca nebola náročná a dokázali sme sa pri nej celkom zabaviť a dobre porozprávať. Poobede sme mali hodinu nemčiny s učiteľom, výklad bol úplne iný ako v škole, interaktívny a prakticky založený. Hovoril nám veľa o histórii jazyka – potom veľa slovíčok naozaj začalo dávať zmysel, cvičili sme jazykolami na zlepšenie výslovnosti a čítali sme autentické listy z druhej svetovej vojny. Voľného času sme mali naozaj dosť, trávili sme ho rôzne – výlety do rôznych miest v okolí vrátane Marburgu a Kasslu, návšteva múzea a galérie, hrali sme spoločenské hry, volejbal, mali sme karaoke, opekačku…. Naši koordinátori boli veľmi ústretoví a snažili sa nám vo väčšine vecí vyhovieť ako sa len najviac dalo. Ako skupina sme si za dva týždne vytvorili skvelé vzťahy a napriek tomu, že je to už viac ako pol roka, som v pravidelnom kontakte s viacerými kamarátmi. Tento kemp bol jedna z najlepších skúseností v mojom živote, naučil ma oveľa viac ako bez obáv komunikovať v nemčine (aj keď stále s chybami :)). Určite tento kemp odporúčam a ešte jedna rada z osobnej skúsenosti – choďte sami. Budete mať lepšiu šancu a aj väčšiu chuť spoznávať nových ľudí.
Zuzana Nikodémová
