Nájsť si dobrovoľnícke miesto vrámci kultúry je dosť ťažké. Miest je málo a veľký záujem. Prvá EVS, na ktorú som sa hlásila žiaľ nevyšla a mňa chytila panika, že za chvíľu mám 30 a fakt to nestihnem. Ale nakoniec som si minulú jeseň poslala prihlášku do Offener Kanal Wettin a vyšlo to : ) Do Nemecka som sa vypravila, ale až v júni.
Bývala som v krásnom meste menom Halle an der Saale ešte s jednou dobrovoľníčkou z Bieloruska. Mesto je fakt úžasné a má jediné soľné múzeum vrámci Nemecka, kde sa produkuje soľ. A k tomu jedinú zoo Nemecka, ktorá sa rozkladá na kopci. V meste boli krásne parky, jeden sme mali asi 5 minút od domu a tam bol človek neustále a dalo sa ním za cca 20 minút na pešo prísť do historického centra. Z Halle pochádzal aj hudobný skladateľ Georg Friedrich Händel.
Ja som však nepracovala priamo v Halle, ale v malom mestečku vzdialenom asi 20 km odtiaľ. Vo Wettine. Tu sa nachádza aj v Nemecku celkom známe umelecké gymnázium Burg-Gymnasium-Wettin, ktoré sa ale rozprestiera hore nad riekou a naša TV bola dole pri rieke
Počas júna sa toho nedialo až tak veľa, ale začiatkom prázdnin vypukli všelijaké projekty. Cez prázdniny sme skoro celý čas boli v rozličných družinách a hrali s deťmi po okolí hľadanie pokladu pomocou geocachingu na tabletoch, stavali domy v Minecraft, vyrábali rozhlasovú hru či maľovali led svetlom. Alebo sme robili fotky a pomocou greeenscreenu zmenšovali deti 😉 Potom sme ešte mali taký týždňový projekt so žienkami z Iránu, Sýrie, z Afriky a pod, kde sa v skupinkách robili filmy a my sme tam boli ako vedenie. Toto bolo veľmi inšpiratívne, lebo človek stretol ľudí z úplne iných kultúr. Tieto projekty, ale bežali aj počas roka, vždy to bol jeden intenzívny týždeň.
Počas roka sme tiež mávali podobné „týždňovky“ na rozličných školách so siedmakmi či deviatakmi, kde robili krátke filmy proti šikane alebo počítačovej závislosti. Musím povedať, že som bola ozaj prekvapená, aké boli niektorí ľudkovia super a ako si fakt dali záležať na práci, hoci sprvu som sa bála, ako zvládnem pracovať s teenagermi.
Počas roka sme mali rozličné filmovačky, väčšinou čo sa kultúry týkalo v okolí Wettinu alebo Halle – v múzeách, na koncertoch, na rozličných podujatiach, otvoreniach výstav, v blízkej minizoo a pod. Človek sa postupne prepracoval ku kamere a zodpovednejším úlohám, k robeniu interview a tak. V októbri som dostala na starosť riadiť celý projekt o nezávislých divadlách v Halle a tam som sa chvíľami aj vytrápila veru, lebo nás v TV bolo málo, takže som sa o veľa vecí musela starať sama – dramaturgia, dohadovanie termínov, interview, strih a tak. Ale ako skúsenosť to bolo super a navyše som stretla fakt zaujímavých divadelníkov, videla, čo za projekty robia a aké témy ich trápia a doteraz sme v kontakte. Ale nadrobených hodín som teda mala riadne, lebo sme veľakrát chodili filmovať aj po večeroch či víkendoch. V práci sme mali flexibilné hodiny, takže potom som si to mohla vybrať ako pár dní voľna.
Možno jediný taký problém bolo zdravotné poistenie Cigna, lebo ho v Nemecku nikto nepozná a v práci s tým tiež nemal nikto skúsenosť, ako to funguje, keď bol človek u lekára, ako treba postupovať. A veľa ľudí sa na to aj sťažovalo, že im nechceli nejaké veci preplatiť. Našťastie mne preplatili všetko ako mali, i keď bol okolo toho trochu zmätok.
Čo sa mi všeobecne na Nemecku páčilo je taká vec, že keď už niečo nechcete alebo nepotrebujete, môžete to odložiť na ulicu a tam už si vecička nájde svojho majiteľa. Prípadne vy si nájdete niečo zaujímavé. Nájsť sa dá všetko možné od kníh a časopisov cez oblečenie až po nábytok alebo riady. Na seminári toto spomínalo viacero ľudí, takže to asi nebude len výsada Halle/Saale.
Kto by chcel vidieť príspevky z WTV, je tam aj príspevok o Wettine a okolí filmovaný z dronu. : )
