Dlho som zvažoval, akú krajinu by som mal navštíviť. Keďže mám rád hory, vybral som si práve Island, a to hlavne aj kvôli divokej a ľuďmi nedotknutej prírode. Island je však známy aj rýchlo sa meniacim, chladným a zamračeným počasím. Už pri pristávaní na medzinárodnom letisku sa lietadlo predieralo hustým oblakom, ktorý končil niekoľko stovák metrov nad zemou. Z letiska presun autobusom do hlavného mesta, Reykjavíku na strávenie jednej noci pred workcampom.
Môj workcamp sa odohrával na Západných fjordoch, kam sme sa presunuli s vozidlom organizácie, s ktorým išli aj ostatní dobrovoľníci (účastníci) workcampu. Cesta sa po čase zmenila z asfaltu na štrk. Na niektorých miestach sa po štrkových cestách potulovali ovce, ktoré zväčša ignorovali prítomnosť rútiaceho sa auta, a tak nezostávalo nič iné ako na ne zatrúbiť. Najhoršia situácia nastávala vtedy, ak sa bežiace mláďa oddelilo od matky, ktorá utekala na druhej strane cesty. Vtedy nebolo jasné, kedy vám mláďa skríži cestu. Od miestneho som sa dozvedel, že ovce si štrk vyberajú, pretože rýchlejšie absorbuje vodu ako trávnatý porast.
Po príchode do nášho mestečka (Bildudalur) sme sa ubytovali v miestnej škole, kde nám poskytli skladacie matracové postele. V škole sme mali dostupnú kuchyňu, v ktorej sme sa striedali s varením. Ingrediencie sme mali hradené organizáciou.
Samotné miesto workcampu sa nachádzalo asi 25 km od mestečka v údolí, na ktoré sme sa presúvali autom. Náplňou práce bola rekonštrukcia diela miestneho umelca Samuela Jonssona. Rekonštruovalo sa oplotenie, ktoré sa v prednej časti betónovalo. Mne sa ušla úloha miešača betónu. Čo som sa však veľmi čudoval bolo, že na mieste bola elektrika aj tečúca voda. Po práci sme si často chodievali uvoľniť svaly do prírodných horúcich prameňov.
Cez víkendy sme mali voľno, ktoré sme využili na rôzne výlety. Náš islandský vedúci nám u miestneho známeho, ktorý kedysi vykonával dobrovoľnícke akcie, vybavil plavbu vikingskou loďou. Počas plavby sme mali dážď, ktorý po zakotvení na oceáne utíchol. Kapitán lode nám vysvetlil techniku chytania rýb, ktorú sme si väčšina odskúšali naostro. Mne sa podarilo chytiť najväčšiu rybu. Malé ulovené ryby sa pustili naspäť a tie väčšie sa vyfiletovali. Filety sme si ešte v ten deň upiekli.
Ďalší výlet bol do hlavného mesta západných fjordov Ísafjörður, v ktorom sme okrem prehliadky mesta vyliez li na vrchol kopca nad mestom. Po ceste naspäť sme sa stavili pri jednom z najkraších vodopádov Dynjandi.
V našom mestečku sa konal aj miestny festival, na ktrom nechýbala celá dedina. Išlo viacmenej o hudbu a komediálne vystúpenia. Keďže bol celý festival v ich rodnom jazyku, tak nám bolo miestami trápne, keď komediant hovoril nejaký vtip a celé osadenstvo sa na ňom smialo, okrem nás. Po vystúpeniach sa vačšina presunula do reštaurácie, v ktorej sme sa rozprávali s miestnymi chalanmi. Tí nás potom vzali ich autami na útes Látrabjarg, ktorý je prístreškom mnohých typov hniezdiacich vtákov, a to aj vrátane najznámejších Aliek bielobradých – hovorovo Papuchálkov (Puffin).
Tí z vás, ktorí sa na Island chcú vydať, odporúčam zbaliť si teplé a nepremokavé oblečenie.
Viliam (2013)
