Svoj prvý workcamp som absolvoval na Sicílii ešte v roku 2001. Odvtedy som individuálne navštívil mnohé krajiny sveta, k mojim cestovateľským snom však vždy patrila i India. Aby som lepšie spoznal každodenný život obyvateľov tejto druhej najľudnatejšej krajiny sveta, rozhodol som sa po 12 rokoch vyskúšať znova prácu dobrovoľníka. A bola to veľmi dobrá voľba.
Dva týždne som strávil v Bangalore, jednom z najväčších miest Indie, ktoré sa neustále rozrastá. Denne sem prichádzajú tisíce chudobných vidiečanov v nádeji na lepší život. Už pri prvom stretnutí s vedúcou tábora ma čakalo obrovské prekvapenie, vrámci môjho programu som bol totiž jediným dobrovoľníkom. Ako sa však neskôr ukázalo, malo to veľké výhody. Moji noví indickí priatelia mali na mňa veľa času a spolu sme navštívili mnohé zaujímavé miesta.
Hlavnou pracovnou náplňou workcampu bolo vyučovať deti na letnej škole ekológiu a pomôcť pri opravách ošumelej školskej budovy. Moji malí zverenci pochádzali z chudobných rodín, mnohí prichádzali ráno hladní a tak sme im často kupovali v blízkom obchode skromné raňajky. Deti však boli veľmi milé, veselé a vďačné, pozorne počúvali a zaujímali sa o všetko nové.
S vedúcou tábora sme strávili pár poobedí v slumoch – najbiednejších častiach veľkomesta. Prechádzali sme sa miestami, kde hlad, závadná voda a zneužívanie detskej práce patria ku každodennej realite. Smutný bol najmä pohľad na vychudnutých, otrhaných starých ľudí. Dva dni sme strávili na vidieku, asi dve hodiny jazdy autobusom od veľkomesta Bangalore. Obyvatelia dedinky sú poľnohospodári, v domoch pestujú larvy priadky morušovej, ktorá produkuje hodváb.
Zvyšok pobytu v Indii som strávil cestovaním, úchvatné bolo najmä pútnické mesto Raméšvaram neďaleko ostrova Cejlón. Samotná kapitola Indie je miestna vegetariánska, pikantná a nesmierne lahodná kuchyňa. Napriek všadeprítomnej chudobe som za takmer mesiac, ktorý som v Indii prežil nepocítil zo strany domácich obyvateľov agresivitu či nepriateľské správanie.
Juraj (2013)
