More, úzke a pokrivené uličky, káva za euro na stojáka, aperitivo a úžasné jedlo – život v Taliansku je ako sen. Janov, hlavné mesto Ligúrie, kde som strávila rok ako dobrovoľníčka, je skvelým a jedinečným miestom, kde si to môžete vyskúšať.
V meste je jeden z najväčších prístavov v krajine, aj preto je ohromne multikultúrným miestom. Prisťahovalci často žijú práve v historickom centre, kde majú svoje obchodíky s ovocím a zeleninou, krajčírske dielne alebo stánky s rýchlym občerstvením. Táto kultúrna rozmanitosť dodáva Janovu nezameniteľný pôvab. 
Práve multikulturalita bola tým, čo ma na projekte najviac bavilo. Pracovala som v centre pre deti a mládež, kde decká trávili čas po škole. Deti v našom centre boli z rodín s nízkym príjmom, teda najmä deti rodín migrantov, hlavne z južnej Ameriky, Číny, Senegalu a Bangladéša.
Prv som si prácu s deťmi (a ešte v cudzom a neznámom jazyku) nevedela ani predstaviť, keďže som takú skúsenosť za sebou ešte nemala, no bola to výzva, ktorú som musela a chcela prekonať. Deti sú však úžasné a čoskoro sme si k sebe našli cestu. Moji kolegovia v Centro Storico Ragazzi boli tí najmilší ľudia, moji mentori a veľmi rýchlo aj naozajstní priatelia. Práca bola jednoduchá a veselá, bavila ma tak veľmi, že som sa rozhodla v budúcnosti robiť práve niečo také.
Mojou úlohou bolo pomáhať s každodenným chodom centra: pomáhala som s domácimi úlohami (čo bolo na začiatku veľmi zábavné, keďže som vôbec nevedela po Taliansky), vymýšľala rôzne aktivity, hrala s deťmi hry… Deti sme vyzdvihovali v školách, niekedy sme s nimi aj obedovali. K dispozícií sme mali viacero priestorov v centre mesta, každé bolo niečím zaujímavé a na inom mieste, raz-dva sme aj preto Janov spoznali. Cez leto sme chodievali k moru, do parku a robievali sme s deťmi rôzne workshopy, čo sme si všetci po skončení školského roku ohromne užili.
Mesto je popretkávané malými milými barmi, kde sme s kolegami a ostatnými dobrovoľníkmi trávili voľný čas. Janov je obklopený kopcami, je teda veľmi jednoduché vybehnúť si na prechádzku do lesa. Vlak Vás zasa za chvíľočku dostane na pekné kamenné pláže. Neďaleko je svetoznáma Cinque Terre, ktorú stojí za to navštíviť.
V Janove prebiehalo súčasne hneď niekoľko dobrovoľníckych projektov, bolo nás preto až štrnásť dobrovoľníkov. Bývali sme dokopy v troch bytoch neďaleko od seba. Veľmi často sme si spolu varili, hrali hry, organizovali večierky, chodili do mesta, do prírody alebo k moru. Oslávili sme spolu Vianoce, Silvestra aj Veľkú Noc ako rodina.
Vďaka tejto skúsenosti som mnohé zažila – s ostatnými dobrovoľníkmi sme precestovali rôzne kúty Talianska, získala som skvelých priateľov z celej Európy, celkom som zmenila profesijné zameranie a naučila sa rozprávať a variť po Taliansky – Taliančina je krásny, romantický a hravý jazyk, ktorý sa dá naučiť veľmi rýchlo. Nám s tým pomáhali dobrovoľníci z centra a samozrejme, deti. 🙂 Predovšetkým som sa však zaľúbila. Do Talianska, do Janova, ale najmä do ‚mojich‘ deti, ktoré bolo najťažšie opustiť. Do Janova sa určite budem vracať…
