Ahoj!
To som znova ja, Hanka. Môj ESC projekt v Chorvátsku už trvá niečo vyše 6 mesiacov, a preto je čas na „mid-term evaluation“.
Keď som Vám naposledy písala, ako sa mám, a čo tu robím, boli to len čerstvé 2 mesiace môjho projektu. Všetko bolo nové a vzrušujúce. Objavovanie mesta, spoznávanie sa s novými ľuďmi a zabiehanie sa v novej organizácii s kopou nových aktivít. Mnohé sa od vtedy zmenilo a zároveň je všetko rovnaké..
Ako som spomenula v mojom predchádzajúcom článku, hlavnou aktivitou Amazonas (mojej organizácie) je capoeira. Počas našich osobných tréningov sme na začiatku mali začiatočnícku skupinu. 2x do týždňa nás učili nové pohyby a triky. Avšak po Vianociach sa náš tréner rozhodol, že by bol dobrý nápad, keby našu skupinu spojil s tou pokročilou! No viete si to predstaviť? My 3 dobrovoľníčky, čo sme ani poriadne nevedeli, čo capoeira je, predtým, ako sme sem prišli a banda capoeirstov, ktorí trénujú už roky! No, musím povedať, že zo začiatku sme chodili z trénigov domov úplne vyšťavené a unavené, keďže intenzita trénigov sa brutálne zvýšila! Ale, keď sa na to pozriem teraz, tak som za toto rozhodnutie veľmi rada. Donútilo nás to sa naučiť nové pohyby oveľa rýchlejšie a počas trénigov máme možnosť pracovať v páre s omnoho skúsenejšími, a teda sa od nich veľa naučiť. Taktiež stále pokračujeme s tréningami s autistickými deťmi. Keďže už s nimi pracujeme 6 mesiacov, navzájom sme si na seba zvykli a nadviazali emocionálne väzby. Keď za vami príde dieťa počas tréningu a len tak vás objíme, alebo s vami začne tancovať do rytmu hudby je to neopísateľne naplňujúci pocit. Samozrejme, nie vždy je to len ružové. Nie vždy majú náladu byť súčasťou tréningu a občas je veľmi náročné ich motivovať a udržať ich pozornosť. Občas niektorých musíme nechať tak a celý tréning len presedia v kúte.
Mojou novou aktivitou je program Tribo Moderna. Tento program bol vytvorený pre deti s emocionálnymi problémami, problémami správania, alebo deti s pravdepodobnosťou vyskytnutia sa mentálnej poruchy. Školský psychológ, alebo iný pracovník ich odporučí pre tento program. Tieto tréningy capoeiry majú za cieľ naučiť ich disciplíne. Zo začiatku som len pomáhala s tréningom. Pomôcť im ukázať rôzne pohyby, prípadne byť s niektorým dieťaťom v páre. Avšak pred mesiacom som začala sama viesť začiatky tréningu. Mojou úlohou je vymyslieť začiatočnú hru a rozcvičku a udržať si poriadok medzi deťmi. Moje hodiny konverzačnej Angličtiny sa premenili skoro na konverzácie s kamarátmi. S mojimi študentami sme sa skamarátili a často počas hodiny rozoberáme naše životy alebo situáciu vo svete. To je výhoda konverzačnej Angličtiny, oproti hodinám jazyka, ktoré majú moje spolubývajúce. Pointou mojich hodín je len rozprávať po Anglicky. Aká je téma to už záleží na nás.
Ďalšou novinou je knižný klub, ktorý som založila. Každý mesiac vyberieme knihu, ktorú všetci prečítame, a potom sa stretneme a rozoberieme naše názory a postrehy na postavy a dej. Taktiež sme organizovali interkultúrne večery, počas ktorých sme predstavili našu krajinu a kultúru. Všetky ostatné aktivity ostali po väčšine rovnaké.
Čo sa osobného života týka, minule som spomenula, že najlepším spôsobom, ako si nájsť kamarátov je pripojiť sa k ESN Erasmus skupine! A musím povedať, že som nesmierne rada, že sme tak urobili. Prvý semester by nebol rovnaký bez našej šialenej interkultúrnej partie. Hry volejbalu, 6 hodinové hranie Una, výlety, nekonečné kávičky a samozrejme párty dodali tomuto semestru skvelý balans s prácou. No samozrejme to malo aj negatívnu stránku a tou je, že po Vianociach sa začalo mesačné lúčenie. Každý týždeň postupne odchádzali všetci naši kamaráti, a to samozrejme viedlo k veľa emóciám. V druhom semestri sme si zatiaľ novú partiu nenašli, lebo sme každý víkend niekde. Či už je to výlet po pobreží, návšteva iných dobrovoľníkov po Chorvátsku, alebo turistický víkend v horách. No môžem povedať, že sa rozhodne nenudíme.
Samozrejme, že nie vždy bolo všetko len ružové. Keď dáte dokopy 4 ľudí z iných krajín, ktorí spolu bývajú, pracujú a majú rovnakých kamarátov občas nastanú aj nezhody. Ale aj to je súčasťou tohto projektu. Dôležité je sa z toho poučiť, vyrozprávať si to a pohnúť sa ďalej. Pred sebou máme ešte posledné 3 mesiace a som veľmi zvedavá, čo nám prinesú.
