Volám sa Hanka a už skoro dva mesiace žijem v Zagrebe, hlavnom meste Chorvátska. Keď som sa rozhodla pre „gap year“ počas svojho štúdia, dúfala som, že nájdem organizáciu, vďaka ktorej nadobudnem praktické znalosti v mojom obore (psychológie). Na stránkach European Solidariry Corps (ESC) je veľké množstvo projektov, avšak tento na mňa zakričal hneď od začiatku! Organizácia Amazonas s projektom „Building an inclusive society“ ponúkala všetko, čo som očakávala a ešte viac .. A k tomu 11 mesiacov v Chorvátsku, objavovanie novej krajiny, kultúry a ľudí? To znie ako sen!
Prvý mesiac sa niesol v duchu objavovania Zagrebu, našej novej organizácie a spoznávanie sa s ostatnými dobrovoľníkmi. Pre tento projekt sme boli vybraní 4, každý z inej krajiny (Nemecko, Francúzko, Taliansko a Slovensko). Hlavnou aktivitou Amazonas organizácie je capoeira, a každý člen ju musí ovládať. Preto sme ju začali trénovať aj my! Tento týždeň sme mali našu prvú verejnú Rodu (kruh, v ktorom sa hrá capoeira), kde sme mali možnosť ukázať, čo sme sa zatial naučili. Okrem našich osobných tréningov, pomáhame aj pri tréningoch detí s autizmom. Každý z nás má na starosti jedno dieťa, ukázať mu každý pohyb, občas ich motivovať, či upriamiť ich pozornosť späť na cvičenie. Samozrejme máme aj iné povinnosti okrem capoeiry. Každý dobrovolník vyučuje jazyk. Väčšinou je to ich rodný jazyk, avšak keďže Slovenčina a Chorvátština nie sú až tak odlišné, ja som začala učiť konverzačnú Angličtinu. Taktiež máme možnosť vytvoriť vlastné neformálne workshopy. Moja séria workshopov „Power of communication“ sa začne budúci týždeň. Naše ďalšie povinnosti pozostávajú z písania mesačného blogu, učenia sa Chorvátštiny, úprava fotiek a videí, koordinácia miestnych dobrovolníkov a iné.
Samozrejme okrem práce si treba užiť aj trochu zábavy! Veľmi rýchlo pochopili, že najlepší spôsob ako spoznať nových ľudí je stať sa členmi ESN, študentská organizácia pre erasmus študentov. Spolu sme už stíhli objaviť nádherné Plitvické jazerá, kde sa 10 študentov stratilo a keďže meškali viac ako hodinu, jednoducho sme ich tam nechali. Áno správne! Tiež som tomu nemohla uveriť, keď náš autobus odchádzal o 10 ľudí prázdnejší, avšak ich vysvetlením bolo, že už sme všetci dospelí a 150 ľudí predsa nemôže čakať na zvyšných 10 navždy! Ďalším bol výlet do Samoboru, kde sme sa náhodou pripojili k miestnym ľudom počas osláv Dňa Samoboru. Ich pohostinnosť nemala konca a ich hlavným heslom bolo žiadne prázdne poháre! Taktiež sme si zaspievali s miestnym spevákom a legendou, vraj Chorvátsky Pavarotti! Samozrejme nesmel chýbať volejbalový turnaj (ktorý sme neočakávane vyhrali), Halloweenska párty, návštevy múzeí a mnohých kaviarní.
Presťahovať sa do cudzej krajiny, s cudzími ľudmi sa na prvý pohľad môže zdať odstrašujúce. Avšak verte mi, že je to tá najlepšia skúsenosť! Len za krátke dva mesiace som sa naučila množstvo nových vecí, navštívila nové miesta a spoznala množstvo skvelých ľudí z rôznych krajín!
