Volám sa Silvia a zúčastnila som sa dvojtýždňového dobrovoľníckeho workcampu v mestečku Clermont-Ferrand vo Francúzsku. Práca spočívala v obnovení záhrady bývalého kláštora pre verejnosť, hlavne pre lokálnu škôlku.
Na dobrovoľnícky tábor som nešla s veľkým balíčkom očakávaní. Nielen, že som pred odchodom nemala veľa informácií o ľuďoch či programe, ktorý ma čaká, ale som aj tušila, že mám pred sebou celkom novú skúsenosť.
Už v momente príchodu ma čakalo prvé prekvapenie – okrem mojej skupinky vo vekovej kategórii 18-30 rokov sme mali najbližšie dva týždne v campingu stráviť spoločne so skupinkou tínedžerov, ktorí taktiež prišli pracovať na worcampe, avšak na odlišnom projekte. Ďalším prekvapením bol počet dobrovoľníkov v mojej skupinke – malo nás byť osem, ale nakoniec nás bolo len päť, keďže sa niektorí nemohli dostaviť. A veru, keď sme došli na miesto práce a videli, v akom stave je tá záhrada, obávali sme sa, či to vôbec stihneme. Avšak neodrádzalo nás to. Práve naopak, keď sme videli aká je krásna a aký ma potenciál, mali sme chuť sa čo najskôr pustiť do roboty. Práve naša práca mohla pomôcť v rámci tejto štvrte vytvoriť príjemné a bezpečné miesto.
Čo sa týka práce, spočívala v odstraňovaní invazívnych kríkov, úprave okrasných kríkov a zametaní lístia. Taktiež sme z dreva postavili vyvýšené záhony a bariéru pre deti. Práca nám šla nakoniec vcelku rýchlo a ciele sme akurát stihli dokončiť. Obedy sme si varili na mieste, každý deň niekto uvaril recept z vlastnej krajiny (občas sme potrebovali byť kreatívni, keďže nám chýbalo mnoho kuchynského náčinia a niektoré ingrediencie nebolo vo francúzskych supermaketoch dostať). Vo voľnom čase nás naši vedúci brávali buď do mesta alebo na výlety do prírody, niekedy sme si však iba oddýchli v campingu. Jeden deň sme dokonca videli Tour de France.
Počas workcampu, hlavne v komunitnom živote však nešlo všetko vždy hladko. Najviac problémov sme mali hlavne v oblasti organizácie a komunikácie. Niekedy bolo ťažké skoordinovať dve čiastočne samostatne fungujúce skupinky, naši vedúci taktiež nemali veľa skúseností s vedením takýchto projektov. Preto často buď neboli dobre zadelené úlohy, alebo sme všade meškali, či sa vyskytovali nedorozumenia medzi vedúcimi. No aj keď sme sa dostali do náročnejších situácií a program bol plný neistôt, beriem to ako skúsenosť, z ktorej sa môžem poučiť. Uvedomila som si dôležitosť dôkladného plánovania, zodpovednosti za druhých, aktívneho prispievania do kolektívu a konfrontácie v prípade problémov či nedorozumení.
Aj napriek kostrbatej organizácií si domov odnášam celkovo dobrý zážitok, a to hlavne vďaka ľuďom, s ktorými som sa spoznala a s ktorými sa bolo náročné rozlúčiť. Za dva týždne mi stihli celkom prirásť k srdcu. To, že sme pochádzali z rôznych krajín a boli medzi nami vekové rozdiely, nám nebolo prekážkou, práve naopak, vzniklo z toho mnoho zaujímavých, hodnotných a zábavných interakcií. Spoločná práca pre dobrú vec ešte viac utužovala náš kolektív. A v neposlednom rade som mala príležitosť precvičiť si jazyk, ktorý sa učím s rodenými hovoriacimi.
Určite by som si takúto skúsenosť zopakovala ešte raz, a nabudúce skúsim do toho dávať ešte viac, aby som z nej ešte viac vyťažila. 🙂
