Prečo niekomu pomáhaš zadarmo? Čo z toho máš? Iba ťa tam oberajú o čas a energiu. Ak ste niekedy boli pomáhať ako dobrovoľník, určite ste sa stretli aj s takými otázkami svojho okolia. Ale teda… Čo z takého dobrovoľníctva človek vôbec má?
Pred pár rokmi sme mali stánok na jednej zo slovenských univerzít. Jeho súčasťou bol plagát s nápisom „Už ťa nebaví makať za peniaze?“. Pristavil sa pri nás profesor danej univerzity s otázkou: „Uvedomujete si, že týmto sloganom popierate základy ekonomiky?“ Kým ja som formulovala veľmi odbornú odpoveď hodnú univerzitnej pôdy, náš zahraničný dobrovoľník na profesora vyrukoval so zoznamom všetkého, čo môže slúžiť ako odplata za prácu a nemusí ísť zákonite o peniaze. A častokrát ide o veci oveľa trvalejšie a dôležitejšie, lebo aj vďaka nim sa následne k tým peniazom skôr, či neskôr dopracujeme. A ako hovoria motivačné citáty… život nie je len o peniazoch.
Kto je vlastne dobrovoľník?
Dobrovoľníctvo na Slovensku aj po rokoch musí bojovať so stigmou „a prečo by sme mali robiť niečo zadarmo?“. Či je to nastavením našej spoločnosti, úrovňou školstva, prístupom tých, ktorí riadia krajinu, alebo sú v tom iné faktory, to nechám na posúdenie skúsenejším a rozhľadenejším odborníkom. Ale teda… kto je vlastne dobrovoľník?
Podľa zákona o dobrovoľníctve, ktorý máme na Slovensku od 2011, je dobrovoľníkom fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu vykonáva pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti. Nesmieme si ale mýliť slušnosť a ľudskosť s dobrovoľníctvom, aj keď sa navzájom nevylučujú. Ak prevediete deduška cez prechod, alebo vynesiete susedke tašky s nákupom na piate poschodie, či umyjete doma riad, nie je to dobrovoľnícka pomoc. Znamená to, že ste slušný, empatický človek. Dobrovoľníkom sa stávate vtedy, keď pomáhate jednorázovo alebo pravidelne prostredníctvom občianskeho združenia, neziskovej organizácie, ktoré sa venujú pomoci komunite.
Robiť zadarmo v skutočnosti nie je zadarmo
A prečo by teda mal byť niekto dobrovoľník, keď za to nič nedostane? A naozaj za to nič nedostane?
Každý z nás sa občas potrebuje cítiť potrebne a docenene. Niekedy máme dni, keď hľadáme pochvalu, keď cítime potrebu cítiť sa užitočne. Áno, je to trošku sebecké, ale svet sa nezrúti, keď na chvíľu postavíme seba na prvé miesto a popri tom pomôžeme aj niekomu inému. Iste sa aj vám stalo, že ste niekomu podržali dvere alebo pustili niekoho v rade v obchode pred seba a ich vďačnosť sa preniesla aj na vás vo forme dobrého pocitu. Možno na chvíľu ste mali hneď aj lepší deň. A teraz si predstavte, že tento pocit vás na dobrovoľníckych projektoch sprevádza každý deň. Lebo pomáhate tým a tam, kde je to potrebné.
„Naši“ ľudia
Málokedy sa stane, že by človek dobrovoľníčil sám. Vo väčšine prípadov je súčasťou skupinky. Čo je na skupinke dobrovoľníkov špecifické a celkom zaujímavý fenomén je to, že si majú čo povedať. Aj keď sa stretli len prvýkrát. Dobrovoľníctvo totiž priťahuje ľudí s podobnými hodnotami, názormi, prioritami. A postupne sa z týchto prvotne neznámych ľudí stanú vaši noví priatelia. Ešte väčší bonus to je, keď dobrovoľníčite na medzinárodnej aktivite a stretnete tam ľudí z celého sveta. Zrazu sa vám otvoria úplne iné dimenzie cestovania po svete. Idete do Talianska, poznáte tam človeka, s ktorým ste pomáhali sadiť stromy. Idete do Grécka a aj tam je ďalší človek, s ktorým ste dobrovoľníčili. Chystáte sa do Japonska a spomeniete si, že aj odtiaľ poznáte niekoho z dobrovoľníckej aktivity. Zrazu sa nemusíte starať o zháňanie ubytovania, máte osobného sprievodcu, ktorý vám ukáže zákutia krajiny, ktoré poznajú len domáci, nemusíte sa báť, ako sa v krajine dohovoríte.
Večne spomínané mäkké zručnosti
Práca v tíme, sociálne zručnosti, organizačné zručnosti, praktické zručnosti, cudzie jazyky. To je len vrchol ľadovca. Na dobrovoľníctve je super to, že si človek ani neuvedomí, že sa učí, a zrazu zistí, že vie zasadiť jabloň, namiešať maltu, postaviť múr. A môže bez problémov fungovať v zmysel postav dom, zasaď strom. Okrem toho sa naučí komunikovať s ľuďmi z rôznych kútov sveta, z rôznych kultúr, sociálnych skupín. Zrazu mu nálepkovanie príde úplne nepodstatné, prestane preberať zaujímavé názory a vytvára si vlastný, kritický pohľad na svet okolo seba. Myslieť sám za seba a vedieť viesť otvorený a nenásilný rozhovor aj s človekom, ktorý má opačný názor na vec, je oslobodzujúci pocit.
Strašiak v podobe angličtiny
Kto má stres z rozprávania v angličtine, ruku hore. A pritom, keď pozeráme filmy, seriály, tak rozumieme takmer všetkému. Možno je to tým, že pri rozprávaní v angličtine spravíme chyby. Možno sme len nemali šancu a príležitosť rozprávanie trénovať. Medzinárodné dobrovoľnícke aktivity sú príležitosť na to, aby sme strach z angličtiny prekonali. Málokto na takejto aktivite má sofistikovanú angličtinu, dokonca ani ľudia z anglicky hovoriacich krajín. A človek tak zistí, že ono vlastne až tak nezáleží na tom, či vo vete použije taký, či hentaký minulý čas. Postupne sa rozhovorí, nájde odvahu a sebavedomie vyjadriť svoje myšlienky v angličtine, vybuduje si slovnú zásobu. A to je dobrý štart na to, aby si postupne zlepšil aj gramatiku a prirodzene bude vedieť používať nielen časy, ale dokonca aj členy.
Na záver tak trošku sebecká myšlienka… Dobrovoľníctvo nie je len o pomoci druhým, je aj o pomoci samým sebe. Formou nových skúseností, znalostí, zážitkov a zábavy. A plus…vyzerá to dobre v životopise.
Ak vás už nebaví makať za peniaze, ale chcete makať za skúsenosti, priateľstvá, zážitky, jednou z ciest sú medzinárodné dobrovoľnícke tábory a ESC projekty.
Autor: Monika Mudroňová (vedúca školiteľského tímu)
Monika sa vo svete dobrovoľníctva a neformálneho vzdelávania pohybuje skoro 10 rokov. Jej prvý medzinárodný tábor bol na Slovensku v roku 2012. Tento tábor Japonsko vs. Slovensko ju motivoval k lídrovaniu táborov na Slovensku. Odvtedy každé leto lídrovala tábory na Slovensku. Neskôr začala pracovať na INEX-e ako EDS koordinátorka. Momentálne má na starosti incoming, pôsobí ako vedúca školiteľského tímu a vedie školenia lídrov na Slovensku a reprezentáciu INEX Slovakia na pracovných stretnutiach v zahraničí, ako aj v rámci predsedníctva Rady mládeže Slovenska.
