Moje dva týždne na projekte v Japonsku ubehli ako voda. Bolo to ako intenzívny jazykový kurz. Totiž aj tí čo tvrdili, že vedia anglicky sa so mnou nechceli alebo nevedeli rozprávať a ak aj rozprávali tak cez hroznú výslovnosť nebolo rozumieť, čo hovoria.
Ale letný tábor pre deti, kde som robila dobrovoľníčku mali zorganizovaný a vymyslený do posledného detailu, deti boli vedené, aby získavali sebavedomie, preto museli prezentovať svoje závery, riešili problémy v skupinách a rozhodovali o tom, čo a ako budú robiť, preto sme nesmeli zasahovať a mali sme ich nechať, aby samé prišli k svojim záverom.
Tábor sa odohrával v prírodnej rezervácii, kam chodil autobus 3krát do týždňa, neboli tam potraviny, len tri automaty na nápoje a zmrzlinu a iný spôsob, ako sa dostať do civilizácie ako taxi neexistoval 🙂
Japonsko a japonské kempy určite odporúčam pre dobrodružnejšie povahy, ktoré sú open-minded a otvorené napr. pre spanie na zemi v zrube, plného hmyzu všetkých druhov, stonožky a jašterice v kuchynskom dreze, pavúky v záchode, či spoločné kúpanie po skupinkách, nakoľko na 70 ľudí (deti, dobrovoľníci a organizátori) je jedna spoločná kúpeľňa a 2 sprchy, z čoho jedna strieka aj mimo.
Zažila som aj horúčavy, keď každý deň aj „v horách“ bolo ráno 35 stupňov v tieni a to vlhko. Ale všetky takéto veci týkajúce sa komfortu a komunikácie, boli vynahradené entuziazmom, s ktorým miestni dobrovoľníci pristupovali k organizácii kempu a zážitkami, ktoré som si odniesla.
Ale priznávam, že som sa na konci veľmi tešila na svoju posteľ 🙂 Stálo to za to, je to super spôsob, ako spoznať zvyky a obyčaje Japonska. Ak by niekto zvažoval camp v Japonsku a mal by otázky, tak sa mi ozvite 🙂 Inex má môj mail 🙂
Adriana (23)
