Aj vy máte pocit, že sa čoraz viac zameriavame na chyby a chválime len veľké úspechy? Niekedy akoby drobné víťazstvá nestáli ani za zmienku alebo akoby sme drobné úspechy brali ako samozrejmosť. Máme pocit, že úspech sa musí dostaviť hneď a zabúdame, že cesta k úspechu je tvorená práve z tých malých víťazstiev a mini úspechov. Človek sa potom cíti neužitočne, stráca chuť a motiváciu. V práci môže motivačne pôsobiť výplata, finančná odmena. Ako ale motivovať niekoho, kto niečo robí zadarmo?
Čo je motivácia a aký má súvis s našimi potrebami
Motivácia je sila, ktorá nás poháňa vpred. Je to vnútorná sila, ktorá nás posúva krôčik po krôčiku pokračovať k cieľu, ktorý sa snažíme dosiahnuť. Či už je to splnenie nejakej úlohy alebo sna. Úlohy a sny máme všetci iné, čo nás ale spája sú naše potreby. Aj na tie sa viaže motivácia, lebo každý z nás je motivovaný uspokojovaním neuspokojených potrieb.
Možno si ešte z hodín občianskej náuky pamätáte pána Maslowova, respektíve Maslowovu pyramídu potrieb. Americký psychológ A.H. Maslow definoval 5 skupín potrieb človeka a zoradil ich od najnižších po najvyššie čím vytvoril akúsi pyramídu. Najskôr musí človek uspokojiť najnižšie potreby, aby mohol uspokojovať potreby o stupienok vyššie.
Obdobne to funguje aj v súvislosti s motiváciou. Na to, aby sme boli motivovaní niečo robiť, musí byť najskôr postarané o naše nižšie potreby – fyziologické potreby (hlad, smäd, spánok, teplo, ...), potreby istoty a bezpečia. Na INEX-e máme také porekadlo „hungry volunteer, angry volunteer“. Len veľmi ťažko budeme motivovať hladného a smädného človeka, ktorý pol noci nespal, aby išiel na dobrovoľnícku aktivitu pomáhať s kosením trávy, či búraním stien. Ak chceme niekoho motivovať, musíme sa najskôr postarať, aby sme naplnili jeho základné potreby.
Emócie a očakávania
Motivácia sa okrem potrieb viaže na emócie a očakávania. Pre ľudí je dôležité cítiť sa dobre a najlepšie sa človek cíti v prostredí, kde sa cítime byť prijatí, kde nás ostatní akceptujú takých, akí sme. Emócie sú totiž silné a výrazne ovplyvňujú náš proces rozhodovania. Ak sa človek na dobrovoľníckej aktivite cíti ako súčasť skupiny, cíti podporu, úprimný záujem zo strany ostatných, je väčšia šanca, že bude motivovaný venovať sa dobrovoľníctvu častejšie. A tu sa vraciame späť k našim potrebám. Práve týmto spôsobom sa napĺňa potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti, potreba uznania, úcty.
Na to, aby sme vedeli správne motivovať, potrebujeme poznať okrem potrieb aj očakávania ľudí, s ktorými spolupracujeme. Splnenie pozitívnych očakávaní vedie k zvýšeniu motivácie, splnenie strachov a obáv má, ako inak, opačný účinok. Preto je dobré a priam nevyhnutné zistiť, aké sú dôvody ľudí pre zapojenie sa do dobrovoľníckych aktivít.
Keď sa presunieme do sveta dobrovoľníctva, ktorý je nám „inexákom“ najbližšie, podľa prieskumu E. Mydíková a kol. dobrovoľníci uvádzajú tieto dôvody zapojenia sa do dobrovoľníckeho programu (Mydlíková, E. (2002) Dobrovoľníctvo na Slovensku alebo „Čo si počať s dobrovoľníkom“, Bratislava: Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov):
- pocit sebanaplnenia a zmysluplnej obete (25%),
- láska k blížnemu, dávanie a prijímanie milosrdenstva (29%),
- pocit užitočnosti a potrebnosti (15%),
- vytváranie a prijímanie sociálnych kontaktov (12%),
- získanie istých skúseností (8%),
- citové a vedomostné obohatenie (7%),
- možnosť vykonávať zmeny v spoločnosti (3%),
- objavenie v sebe novej skrytej dimenzie (1%).
Ako udržať dobrovoľníkov šťastných
Na to, aby sme u niekoho prebudili motiváciu a udržali ju, nemusíme vymýšľať zložité stratégie. Niekedy stačia maličkosti, na ktoré sa v dnešnom svete tak trošku zabúda. Treba mať na pamäti však to, že motivácia prichádzajúca zvonka má oveľa kratšie trvanie, než naša vlastná sebamotivácia.
Ako teda udržovať plamienok motivácie?
- poďakovanie, malý darček, autentické komplimenty
- vytvoriť u človeka pocit, že je súčasť tímu
- pýtať sa na názor
- poskytnúť viac pozitívnej než negatívnej spätnej väzby
- negatívnu spätnú väzbu najlepšie prijímame od niekoho, s kým máme dobré vzťahy alebo od niekoho, ku komu vzhliadame
- netrestať chyby, miesto toho zistiť, prečo sa chyba stala
- zaoberať sa problémami v pracovnom prostredí, napríklad hlukom, prašným prostredím, ...
- osobné rozhovory
Autor: Monika Mudroňová (vedúca školiteľského tímu)
Monika sa vo svete dobrovoľníctva a neformálneho vzdelávania pohybuje skoro 10 rokov. Jej prvý medzinárodný tábor bol na Slovensku v roku 2012. Tento tábor Japonsko vs. Slovensko ju motivoval k lídrovaniu táborov na Slovensku. Odvtedy každé leto lídrovala tábory na Slovensku. Neskôr začala pracovať na INEX-e ako EDS koordinátorka. Momentálne má na starosti incoming, pôsobí ako vedúca školiteľského tímu a vedie školenia lídrov na Slovensku a reprezentáciu INEX Slovakia na pracovných stretnutiach v zahraničí, ako aj v rámci predsedníctva Rady mládeže Slovenska.
