Jedného dňa som si posedávala v záhrade a rozmýšľala nad tým, ako by som mohla stráviť svoje letné prázdniny. Spomenula som si na to, ako mi kamarátka rozprávala o jej dobrovoľníčení v Bulharsku a ako veľmi sa jej to páčilo. V tom momente som sa rozhodla, že aj ja chcem počas prázdnin robiť niečo užitočné, ale aj zábavné. A tak som sa prihlásila na dobrovoľníctvo v zahraničí v Lotyšsku na dva týždne.
Cesta a prvé pocity
Bolo to po prvýkrát, čo som cestovala sama do novej krajiny. Aj keď som mala strach, stále ma poháňala túžba po niečom novom. A musím uznať, že to ani trocha neľutujem. Po príchode do hlavného mesta Lotyšska, Rigy, som sa stretla s ďalšími dobrovoľníkmi a spolu sme pokračovali v ceste do menšej dedinky s názvom Bauska. Po príchode a spoznaní miesta, kde som mala bývať dva týždne, som mala menšie pochybnosti, keďže to bola menšia farma a spať sme mali v stanoch. Chcelo to však len čas. Postupne som sa tam začala cítiť ako doma a ľudia, ktorí ma obklopovali, tento pocit len umocnili.
Holistický život, práca, zvieratá
Tento projekt bol zameraný hlavne na udržateľný spôsob života a podporu environmentálnej udržateľnosti. Taktiež ukazoval a učil holistický prístup ku každodennému životu. Našou úlohou a prácou ako dobrovoľníkov bola obnova okolia farmy. To zahŕňalo práce ako kosenie a zber trávy, stavanie kompostu a prístrešku či skrášľovanie celkového prostredia. Navyše nás, ako tínedžerov, bavilo kosiť trávu, pretože sa kosilo na malom traktore. Nikto z nás na ňom ešte nejazdil, a tak sme si to veľmi užívali. Na farme sa nachádzali aj kozy, ovce a jeden býk. Som veľká milovníčka zvierat a každý deň som sa pristihla, ako ich buď natáčam, kŕmim alebo škrabkám. Naši susedia mali celé stádo kráv, a tak sme každé ráno mali čerstvé kravské mlieko.
Jedlo
Musím uznať, že s jedlom to bolo v prvé dni trochu ťažké. Každý deň varila trojčlenná skupinka dobrovoľníkov pre celý tím, čo znamenalo variť pre 14 ľudí. Zo začiatku sme sa často smiali, ale aj vnútorne plakali na tom, čo nám bolo položené na tanier, ale praxou a vydaným úsilím sme pripravovali jedlá čoraz rýchlejšie a oveľa chutnejšie. Nemyslím si, že ešte niekedy v živote budem pripravovať 25 kuracích stehien naraz. Každý tretí deň sme si sami pripravovali a piekli chlieb. Naučila som sa, aké pomery potravín treba zmiešať a ako cesto premiesiť. Niekedy ho bolo toľko, že sme sa pri miesení striedali, lebo nás boleli ruky. Za naše úsilie sme potom mali vždy chutné raňajky alebo sme chlieb jedli s džemom ako snack.
Výlety a Riga
A teraz sa dostávam k mojim obľúbeným zážitkom a činnostiam z medzinárodného dobrovoľníckeho tábora. Boli to výlety a spojenie sa s komunitou v lotyšských dedinách. Neraz sme spolu s dobrovoľníkmi a naším vedúcim navštívili Rigu. Jej krása presiahla všetky moje očakávania. Túlali sme sa po uličkách s fascinujúcou architektúrou, ochutnávali nové jedlá a navštívili rôzne pamiatky. Najviac sa mi páčila Národná knižnica Lotyšska, toľko kníh pokope som ešte nikdy nevidela a určite by som každému odporučila ísť sa tam raz v živote pozrieť. Jeden deň sme sa z hlavného mesta vybrali na výlet k Baltskému moru. Ich pláže sú nádherné, no voda nie je najteplejšia. Napriek tomu sme sa všetci vyšantili vo vode a spolu s miestnymi sme si zahrali aj volejbal.
Jedny z výletov boli aj návštevy neďalekých dedín. Bola som príjemne prekvapená, keď som zistila, že v každej dedine majú futbalové aj basketbalové ihrisko. A aby toho nebolo málo, mali ešte aj ihrisko na plážový volejbal. Na týchto ihriskách sme sa spoznali s miestnymi deťmi a rodičmi. Spoločne sme sa nasmiali a zahrali rôzne hry. Jeden deň sme sa rozhodli súťažiť s papierovými lietadielkami. Vždy som sa chcela naučiť, ako sa skladajú, a nakoniec som sa naučila až tri rôzne postupy konštrukcie.
Ja a nové kamarátstva
To, čo mi dávalo najväčšiu radosť, boli ľudia. Milujem s nimi komunikovať a dozvedať sa o tom, ako žijú svoje životy. Spoznala som rôznych ľudí z rôznych krajín a naučila som sa o ich kultúrach a tradíciách. Počas nášho varenia sme niekoľkokrát pripravili aj tradičné jedlá z našich krajín, a tak som ochutnala mnoho nových chutí. S dobrovoľníkmi sme komunikovali hlavne po anglicky, no niekedy zazneli aj iné jazyky. Preto som sa naučila slová aj z iných jazykov a zároveň som sa podelila s niektorými slovenskými. Spoločne sme trávili takmer každú minútu z tých dvoch týždňov, a preto máme veľa dobrých spomienok. Jedna z mojich najobľúbenejších je, keď sme všetci sedeli pri ohni, piekli marshmallows, hrala hudba a hrali sme hru pravda alebo odvaha. Tak veľmi som sa už dávno nenasmiala za jeden večer. Neustále spomínam na naše spoločné chvíle a dodnes som s niektorými ľuďmi v kontakte.
Záver
Toto dobrovoľníctvo na workcampe mi dalo do života veľa, úžasných kamarátov, nezabudnuteľné zážitky, nové skúsenosti a možnosť osobnostne rásť. Osvojila som si aj praktické veci do budúcna, napríklad starostlivosť o štípance od komárov. Na tieto letné prázdniny budem ešte dlho spomínať a určite to nebol posledný projekt v zahraničí, ktorého som sa zúčastnila.
Viktória Bugárová (2025)
