Vedela som, že toto leto chcem navštíviť Balkán, a tak som sa rozhodla pre workcamp v Chorvátsku. Veľmi som sa tešila, že z krajiny uvidím niečo iné, než typickú prímorskú promenádu. Avšak o tom, ako veľmi iné to bude, som nemala ani potuchy.
Počas projektu sme spoznali dve prostredia – prvé, dedinku Kuterevo, ktorá je zvyknutá na medzinárodných návštevníkov a prevádzkuje útočisko pre osirelé medvede. Táto dedinka s približne 500 obyvateľmi sa však nevzdala svojich tradícií a krehkej rovnováhy, v ktorej môžu ľudia žiť v bezprostrednej blízkosti so všetkým živým. Druhé prostredie sa stalo našim dočasným domovom. Bolo ním táborisko v hore.
Hlavným cieľom kempu bolo toto miesto zveľadiť a sprístupniť ďalším skutočným milovníkom prírody. No ako to už pri dobrovoľníctve býva, za svoju prácu človek dostane neočakávane krásnu odmenu. Veľmi stručne povedané, bola to nádhera. Vo vysokej tráve rástli polmetrové kvety a niekoľko druhov byliniek. Videla som jeden z najkrajších západov slnka vo svojom živote, zažila spln mesiaca, pri ktorom nepotrebujete použiť v noci baterku. Zúčastnili sme sa tiež čarovnej slávnosti letného slnovratu, naučila som sa niečo o permakultúre, jednoduchých drevených konštrukciách a žasla som, koľko živočíchov má príroda, v ktorej nenechávame prežiť len to, čo sa nám hodí.
V neposlednom rade som rada, že som stretla ľudí, žijúcich minimalisticky a bez otupených zmyslov. Samozrejme, boli tu aj momenty, ktoré sa mi zdali veľmi náročné, pretože normálne žijem naozaj odlišným spôsobom. Niekedy som bola na smrť unavená, niekedy mi trvalo dlhšie prijať, koľko drobných zvieratiek bude spať prakticky vedľa mňa. A kvôli veľkým teplotným výkyvom som každú chvíľu očakávala zápal pľúc alebo aspoň parádne prechladnutie. A viete čo? Nič z toho doteraz neprišlo. Pravdepodobne vydržíte oveľa viac, než si myslíte.
Ďakujem za všetko, les, mesiac a slnko mám stále v sebe.
Adriána (24)
