Možno ste počuli alebo čítali o Ukrajine rôzne odstrašujúce príbehy, ale jednoznačne táto krajina má svoje jedinečne čaro, ktoré sme pocítili hneď po prekročení hraníc. Je tu veľa gýčových kostolov, nádhernej nedotknutej prírody, rozbitých ciest, áut značky Lada, nízkych cien, socialistickej architektúry a propagandy z minulého režimu(niekedy som mala pocit, akoby sa tam zastavil čas), kôprových jedál, ľudí so zlatými zubami, chudobnými, ale zato milými a ochotnými.
Dobrovoľnícka činnosť spočívala v renovácii hradu a jeho okolia. Hrad patril postaršiemu manželskému páru umelcov, ktorý ho odkúpili a rozhodli sa zasvietiť svoj život jeho obnove. Aj napriek pomoci domácich obyvateľov, išla práca kvôli nedostatku financií veľmi pomaly.
Naša práca prebiehala každý pracovný deň doobeda a musím povedať, že bola pomerne fyzicky náročná. Poobede sme mali voľno, ktoré sme trávili v prírode, na výletoch po okolí alebo s domácimi obyvateľmi, ktorí nás prijali do ich miestnej komunity.
Dorozumievanie bolo trochu problematickejšie, keďže ich znalosť angličtiny nebola väčšinou na komunikačnej úrovni, ale naše jazyky sú slovanského pôvodu, takže každý rozprával po svojom.
Prežiť dva týždne v prírode, spať v stanoch alebo pod holým nebom, variť si na ohni, sprchovať sa v sprche, kde sa voda zohrieva slnkom, rozprávať sa večer pri vatre, hrať hry…- teda žiť takmer bez elektriny a internetu (samozrejme elektrický prúd aj wifi zavedené boli), ale človek si uvedomí, že mu tieto veci v spoločnosti skvelých ľudí ani nechýbajú. Pre mňa bol väčší údiv ako príchod na Ukrajinu vrátiť sa naspäť na Slovensko- medzi ľudí ktorí si nájdu vždy dôvod byť nespokojní, pritom nato nemajú v porovnaní s Ukrajincami dôvod:)
Túto skúsenosť odporúčam každému, kto chce zažiť a spoznať niečo nové a samého seba.
Lucia Radová
