Zúčastnila som sa dobrovoľníckeho tábora v malom mestečku neďaleko Viedne (zároveň aj Bratislavy) – Bruck an der Leitha. Dokopy nás tam bolo 15. Dve dievčatá z Južnej Kórei, dievča z Welsu, jedno dievča z Turecka, dve dievčatá a jeden chalan zo Španielska, jeden pár zo Srbska, jedno dievča z Česka, dvaja „camp-lídri“ z Viedne (ktorí mali podporu dvoch priateľov) a ja.
Boli sme ubytovaní v komplexe, kde sa stretávajú skauti a pracovali sme v blízkom lese (5 min od ubytovania). Stavali sme malý park pre deti z prírodných materiálov – drevo, kameň…
Keď som cestov ala do Rakúska, mala som mierne obavy z toho, aká to bude práca a ako budem komunikovať s ľuďmi. Či tam nebude jazyková bariéra, alebo niečo podobné. Mýlila som sa, všetci sme si úplne sadli. Práca nebola náročná, ale sem tam pieklo veľmi silno (40 stup). Čo sa nedalo niekedy vydržať. Nebol problém v spolupráci a všetci boli ochotní pomôcť tomu druhému. Veková kategória bola od 18-25. Bola som najmladšia 🙂 Mali sme veľmi dobrý kolektív ľudí, veľa sme sa rozprávali a nadobudli sme blízke vzťahy. Sama som sa často čudovala, aké jednoduché je komunikovať v cudzom jazyku o rôznych veciach. Robili sme všetko spolu, vo voľnom čase sme sa chodili kúpať, boli sme nakupovať v obch. centrách, večer sme chodili na jedno ihrisko, kde sme boli vždy všetci spolu. Mali sme turnaje stolného futbalu, večer sme sa hrali rôzne hry, mali sme barbecue party pod holým nebom… Boli sme rozdelení na cooking teams a cleaning teams, každý deň varil a upratoval niekto iný (vždy to bol zážitok).
Za ten čas (tri týždne) sme boli spolu na výlete v Bratislave a vo Viedni. Musím povedať, že Bratislava sa im páčila (i keď boli sklamaní z Bratislavského hradu, resp. z toho, že vo vnútri hradu nič nebolo). Boli sme pozrieť vo Viedni iný camp – Theater camp with disabled. Spočíval v tom, že ľudia z rôznych krajín sveta nacvičovali predstavenia v divadle a potom neskôr ich aj predstavili verejnosti. Na jednom predstavení som bola a bolo to veľmi milé. Samozrejme, pozreli sme si Viedeň ako mesto.
Mám neuveriteľne veľa zážitkov a len pozitívne dojmy. Ak by som to mala zhodnotiť jednou vetou, tak by som povedala – tri týždne boli málo. Ďakujem Inexu za sprostredkovanie a za pomoc pri komunikácií so zahraničím.
Kristína B. (18)
