Po 2-týždňovom workcampe na Slovensku som si ledva stihol oprať oblečenie a už som opäť sedel 30 hodín vo vlaku kým som sa ocitol na mieste ďalšieho workcapmu. Tentokrát som si vybral kemp najmä kvôli jeho lokalite a novej skúsenosti zažiť si workcamp kde sa inak ako po anglicky nedorozumiem. 
Tento rok som dostal možnosť cez program DiscoverEU cestovať po Európe vlakom zadarmo, a ja som sa rozhodol to spojiť s dobrovoľníctvom v zahraničí. Moja cesta mierila na západ.
Po preskúmaní pár miest po ceste, či už v Rakúsku alebo Taliansku, som sa ocitol v meste Les Arcs v Južnom Francúzsku, kde som sa už stretol s viacerými dobrovoľníkmi nielen z môjho workcampu. Odtiaľ sme spolu namierili do mestečka Montferrat, kde sme od toho momentu spolu strávili 3 týždne.
Na začiatku workcampu som mal obavy. Už po chvíli som zistil že som jediný z 11 ľudí, kto nevie po francúzsky. Takže chvíľkami bolo ťažšie sa začleniť, no ostatní to rešpektovali a komunikovali so mnou v angličtine. Taktiež prvé dni v stane som si musel zvykať, ale obyvatelia mestečka sa snažili nám tento pobyt spraviť čo najpríjemnejší, priniesli nám deky, vankúše a spacáky na pretrvanie studených nocí. Takže to bolo o niečo jednoduchšie.
Naša práca bola zameraná na rekonštrukcie suchých kamenných stien popri turistickom chodníku, ktorý viedol ku miestnemu vodopádu. V prvý deň sme dostali kurz ako takúto stenu postaviť, no a potom už to bolo iba o trpezlivosti tú stenu naozaj postaviť tak, aby vydržala aj po tom ako sa náš pobyt už skončí. Aj keď práca bola miestami náročná po jej dokončení ten pocit a ďakovania od miestnych stáli za to.
Medzi pracovnými dňami sme mali aj dostatok času na to preskúmať okolie. Prepravovali sme sa najmä stopom. Pár dní sme strávili s medzinárodným dobrovoľníckym táborom vo vedľajšom mestečku. Iné sme strávili na jazere či už oddychovaním alebo kajakovaním. 
Ako po každom workcampe, tak aj po tomto, odchádzam s novými priateľstvami – ktoré vznikli z úplne neznámych ľudí, nezabudnuteľnými spomienkami a časom stráveným ako na dobrú vec, tak aj na seba – nové skúsenosti, lepšie poznanie samého seba, a vedomie, že čas a energia, ktorú som venoval, zanechali pozitívnu stopu.
Martin Trojan (2025)
