O tomto projekte som sa dozvedel náhodou počas hľadania možností a zaujímavých destinácií na cestovanie. Veľmi ma zaujala príležitosť spojiť príjemné s užitočným. Cestovať, spoznávať nové miesta, no zároveň sa zapojiť do aktivity, ktorá môže pomôcť miestnym. Vďaka tomuto projektu sa mi podarilo spoznať krásnu oblasť Talianska, ľudí, ich zvyky, ale aj dobrovoľníkov a dobrovoľníčky z iných krajín, ktorí mi s radosťou rozprávali o živote u nich doma.
Celý zážitok sa pre mňa začal už pár dní pred začiatkom projektu, keďže som sa rozhodol pre veľké dobrodružstvo a do Talianska som sa vybral na motorke. Na dlhšej ceste som bol predtým len raz, spolu s dvoma kamarátmi, keď sme sa vybrali do Slovinska. Teraz ma však čakala cesta dlhá 1 100 km, úplne sám a do neznáma. Čokoľvek sa mohlo pokaziť, no na motorku som zbalil všetko potrebné, naplánoval trasu aj s rezervou a vyrazil na päťdňovú cestu do malého mestečka hodinu na sever od Ríma. Nemal som záujem pozerať sa cestou len na diaľnicu, a preto som sa vybral po bočných cestičkách, cez dedinky, mestá a prírodu. Keď som na mape videl zaujímavé miesto, nič mi nebránilo trasu pozmeniť a zastaviť sa. Šiel som bez konkrétneho plánu a miesto na prespanie som si hľadal vždy na poslednú chvíľu, keď som už vedel, kde v ten deň skončím. Najradšej som prespával u miestnych, ktorí mali voľnú izbu na prenájom. Radi mi povedali aj o zaujímavých miestach v okolí a vždy boli veľmi pohostinní a milí. Projekt sa ešte ani nezačal a ja som už bol vyčerpaný, unavený a so stŕpnutým zadkom z motorky. No stálo to za to, videl som krásne oblasti Talianska, zastavil som sa pri mori a prešiel horskými cestičkami ako stvorenými pre motorku.
Dorazil som do malej historickej obce Roccantica, kde sme sa mali po prvýkrát stretnúť. Po tom, čo dorazili všetci dobrovoľníci, sme sa zoznámili a hneď nás čakala pomerne náročná túra k horskej chatke, kde sme mali stráviť najbližšie dva týždne. Túre vôbec nepomohol silný dážď, ktorý sa spustil tesne po tom, čo sme vyrazili, no rozhodne to bol zážitok, na ktorý budem ešte dlho spomínať.
Chatka bola malá a všetci by sme sa v nej nevyspali, preto nás už čakali rozložené a pripravené stany, ktoré našťastie nebolo potrebné stavať po daždi. Podmienky boli bojové, no presne na to som sa aj tešil. Slabý signál, za ktorým bolo treba vyšliapať hore na skalu, obmedzená elektrina len zo solárnych panelov, pitná voda priamo zo skál, po ktorú bolo treba chodiť, žiadna teplá voda na sprchovanie a najbližší obchod päť hodín ďaleko. Presne tak, ako som si to predstavoval a v čo som dúfal. Chcel som zažiť niečo iné než len pohodlný život v meste.
Prvý deň slúžil na to, aby sme sa navzájom spoznali, prezreli si chatku a okolie a dozvedeli sa, čo nás čaká a na čom budeme pracovať. Vedúce tábora odviedli svoju prácu veľmi dobre a na začiatok mali pre nás pripravené rôzne zoznamovacie hry. Bol som veľmi rád, že všetci účastníci workcampu boli priateľskí, komunikatívni a priniesli si plno zaujímavých historiek z domova. Na každý deň sme si rozdelili základné úlohy, ktoré bolo potrebné plniť: prípravu jedla, nosenie vody, čistenie toalety a umývanie riadu. Určili sme si aj presný program a plán, ako má vyzerať pracovný deň:
– raňajky
– ranná aktivita (zoznamovacia hra alebo rozcvička)
– rozdelenie do tímov a naplánovanie práce
– práca na naplánovaných úlohách
– obed a klasická talianska siesta
– druhé kolo práce
– večera
Našimi prvými úlohami bolo priniesť a nasekať drevo, keďže noci boli chladné a našou obľúbenou aktivitou bolo zohrievanie sa pri ohni. Nasledovala oprava vonkajšej sprchy, záhradkárčenie a oprava schodíkov, ktoré viedli k chatke. Hlavnou úlohou však bolo pripraviť priestor na prvomájový festival, na ktorý sme sa všetci tešili.
Naším najväčším projektom bolo postavenie kamennej steny, ktorá mala pomôcť zväčšiť a vyrovnať priestor pri chatke. Celá chatka totiž stála na svahu a v okolí bolo málo miesta pre stany turistov, ktorí chceli prespať a na druhý deň pokračovať v túre. Bola to celkom namáhavá úloha, najprv bolo treba nájsť a priniesť najväčšie kamene z okolia, pretriediť ich a vždy nájsť ten správny, aby do seba pekne zapadli. Stena bola totiž suchá a držala len vďaka váhe a správnemu uloženiu.
Po tomto hlavnom projekte a niekoľkých ďalších menších, ako napríklad opravovanie turistických značiek v okolí nás čakali prípravy na festival: stavanie stanov a altánkov, príprava jedla a detského kútika. Festival trval tri dni. Prišli ľudia z okolitých dedín, nechýbala ani živá hudba a naša nová kamenná stena mala hneď premiéru ako pódium pre DJ-a a kapelu. Festival bol plný života, hudby a tanca a z malej horskej chatky sa na krátky čas stalo úplne iné miesto, kde sa zabávalo viac než sto ľudí. Som veľmi rád, že som mal možnosť vidieť práve takúto časť Talianska, o ktorej by som bez tohto projektu nemal ani tušenie. Nasledovala už len posledná úloha, upratať celú chatku, zbaliť sa a vyraziť na cestu domov.
Okrem krásnej prírody a bolesti chrbta zo spania v stane som si však odniesol aj nové kamarátstva. Celú túto skúsenosť radím medzi tie najlepšie práve vďaka ľuďom, ktorí tam so mnou boli. Veľmi zaujímavé bolo žiť dva týždne v takejto uzavretej bubline so skupinou ľudí, ktorých som dovtedy nepoznal. Zrazu sme spolu trávili celé dni, spali vedľa seba v stanoch a zdieľali príbehy z našich životov aj plány do budúcna. Bol to úplne iný a zaujímavý typ kamarátstva. Zároveň som sa naučil viac si vážiť základné veci, na ktoré sme deň čo deň zvyknutí a berieme ich ako samozrejmosť.
Po návrate domov mi títo ľudia, ale aj tento spôsob života chýbali, a hneď som začal rozmýšľať nad ďalším projektom. Po tomto všetkom môžem podobnú skúsenosť len a len odporučiť. Som veľmi rád, že som si vybral niečo menej štandardné, kde bolo občas potrebné posunúť svoju komfortnú zónu. Práve to totiž celý zážitok spravilo špeciálnym a nezabudnuteľným.
Projekt: LUNARESC01 Mountain Community Empowerment 1 Casperia, Latium 21.04.2026 06.05.2026 v Taliansku bol podporený
Chceš vedieť viac o ESC projektoch? Klikni sem.
