Od stredovekého hradu po festival Kultúry sveta vo Francúzsku

Bol koniec júna a nastupovala som do Flixbusu. Predo mnou bola 24-hodinová cesta a mesiac vo Francúzsku. Nemala som žiadne očakávania. Teda až na jedno – vypadnúť z bežného života a odniesť si vynikajúce zážitky. A toto očakávanie sa mi naplnilo. Bol to asi najkrajší mesiac môjho života.

Čakali ma dva dobrovoľnícke tábory.

Prvý tábor som strávila v malebnej dedinke asi hodinu od Paríža. Volá sa Rochefort-enYvelinnes a nachádza sa v nej zrúcanina stredovekého hradu. Našou úlohou bolo odstraňovať vegetáciu a vrstvy nanesenej hliny, aby sme s pomocou lokálnych archeológov odkryli kontúry pôvodného hradu. Popri kopaní sme dokonca objavili úlomky starej keramiky.
Pracovali sme vždy štyri hodiny doobeda. Poobedný program bol pestrý a nabitý. Niektoré dni sme športovali – hrali sme futbal, pétanque, bicyklovali sme sa na tandemoch alebo sme sa prechádzali v prírode. Ostatné dni sme cestovali po okolitých mestečkách, navštívili sme aj Paríž a Versailleské záhrady. Jeden večer nás dokonca zobrali tancovať tradičné francúzske tance na živú hudbu.
Mali sme aj príležitosti stretnúť sa s obyvateľmi dediny – na privítacom a rozlúčkovom občerstvení či na večeri u jednej rodiny.

Po skončení som mala pred sebou štyri dni do druhého projektu. Využila som ich na cestovanie. Pozrela som si zámok v Châteaudun a mestá Chartres, Orléans a Bourges. Bohužiaľ, aj keď som bola vo Francúzsku zrovna 14teho júla, kvôli horúčavám sa ohňostroje aj všetok program zrušili.

Na druhý tábor som prichádzala so spomienkami na úžasných ľudí z predošlého tábora a s obavami, ako si sadnem s novými ľuďmi a veľmi odlišným programom. Čakala ma príprava a výpomoc pri festivale Les cultures du monde (Kultúry sveta) v mestečku Gannat. Prezentujú sa na ňom folklórne hudobné i tanečné skupiny z celého sveta už vyše 50 rokov.

Zo začiatku sa mi napĺňali skôr obavy – bola som nachladnutá, počas inštalácie pre nás nebolo veľa roboty, takže sme sa chvíľami nudili a naša skupinka mi pripadala menej súdržná. Ale po pár dňoch, keď som vyzdravela, lepšie spoznala ostatných dobrovoľníkov a festival sa konečne začal, všetky moje skleslé pocity odišli.

Počas festivalu sme mali rôzne “shifts”, ktoré sme si striedali, tým pádom som každý deň pracovala v inom čase. Patrilo medzi ne napríklad upratovanie, triedenie odpadov, príprava šalátov, sendvičov či palaciniek… Vo voľnom čase sme si mohli užívať festival. Ako dobrovoľníci sme mali všade vstup voľný, tak som si užila koncerty, tanečné predstavenia, tanečné ateliéry i večerné párty.

Voľný deň sme využili na kayakovanie a výlet do Vichy.

Na oboch táboroch mi všetci ľudia prirástli k srdcu a bolo ťažké sa s nimi rozlúčiť. Všetci boli strašne zlatí a rada som spoznávala ich príbehy z iných svetov. Na oboch som mala šancu stretnúť sa aj s ľuďmi z krajín mimo Európy (na projektoch ESC sú často
zahraniční študenti na výmennom pobyte).
Taktiež som mala mnoho príležitostí precvičiť si francúzštinu a lepšie spoznať francúzsku kultúru.

Ďalšia vec čo si odnášam z týchto táborov je sebavedomie – nebojím sa cestovať sama a som menej hanblivá pri nových ľuďoch. A v neposlednom rade si odnášam spomienky – na zábavu pri hrách, na zaujímavé rozhovory, na krásne miesta, na odmeňujúcu prácu…. 🙂