Keď som dorazil do Bunde, chvíľu som sa motal po tomto celkom peknom mestečku, kým som sa dostal na miesto stretnutia. Tam ma privítali vrelé tváre, spomedzi ktorých som niektoré už poznal z orientačného meetingu. Kým sme čakali na posledných účastníkov, zoznamovali sme sa – chvíľu mi trvalo, kým som si zapamätal mená, no napokon sa to dalo zvládnuť.
Keďže Holandsko je cyklistická krajina, aj náš spôsob presunu na pracovné miesto bol bicykel. Holanďania sú však veľmi vysokí, čo sa odzrkadlilo aj na požičaných bicykloch, ktoré neboli nastaviteľné. Obzvlášť náročné to mali dievčatá, pre ktoré bol výškový rozdiel najväčší, a tak sa vymyslel systém, v ktorom sa niektoré viezli na „zadnom sedadle“ (mriežke nad blatníkom).
Prvý deň práce prebehol hladko – našou úlohou bolo vymaľovať chatku a urobiť údržbu blízkeho okolia. Pri pieskovaní nás rýchlo začali bolieť ruky, najmä preto, že na niektoré miesta dosiahli len vyšší členovia skupiny, a tak sme nakoniec použili rebrík. Samotné maľovanie už však bolo relaxujúce – dodnes mám na topánke zelený fľak na pamiatku.
Po dobre odvedenej práci sme sa za odmenu mohli naobedovať v tej istej chatke, ktorú sme maľovali. Zoznámili sme sa s holandskou predstavou obeda, ktorá je však podstatne „ľahšia“ než tá, na ktorú bola väčšina z nás zvyknutá. V ďalších dňoch sme už ale dostávali väčšie porcie.
Celkovo spočívala náplň práce v údržbe a skrášľovaní okolia hradu Vaeshartelt. Zahŕňalo to trhanie buriny v záhrade, ochranu stromov pred škodcami, rezanie starých lavičiek, oberanie ovocia a rôzne iné drobné úlohy. Počasie nám veľmi neprialo – najväčšie horúčavy prišli práve v dňoch, keď sme pracovali na poli.
Popri tom sme sa v niektoré dni starali aj o záhradku Daniela, miestneho farmára s veľmi zlatým psom. Záhradka sa nachádzala približne v strede neďalekého mesta Maastricht, kam sme sa, samozrejme, presúvali bicyklom. Cestou sme si tak mohli prezrieť typické holandské budovy. Zo záhradky sme presádzali maliny, ktoré mali byť neskôr zasadené na pozemku hradu Vaeshartelt – tie sme našťastie bicyklom neprepravovali.
Bunde sa nachádza v časti Holandska, ktorá je veľmi blízko Belgicka aj Nemecka, konkrétne miest Liege a Aachen. Preto nebolo prekvapujúce, že počas prvého víkendu chceli všetci tieto mestá navštíviť. Každý si z výletov odniesol niečo iné, no mňa ako milovníka architektúry najviac nadchli gotické stavby v Aachene.
Po ukončení celej práce sme zistili, že sme výrazne presiahli očakávaný výkon, a ku koncu nám musel majiteľ hradu vymýšľať dodatočné úlohy, aby neplytval naším entuziazmom. Ako odmenu sme si mohli prezrieť vnútro hradu, ktorý je dnes prestavaný na veľmi populárny hotel, a taktiež pozemok susedného hradu.
Keď som prišiel, obával som sa, že v skupine môžu vzniknúť konflikty, či už z nedorozumení alebo pocitu nerovnomernej distribúcie práce. Našťastie sme však mali dobrý kolektív a podobným situáciám sme sa buď vyhli, alebo sme ich dokázali pokojne vykomunikovať. Ako človek so záujmom o jazyky som si veľmi rád rozšíril slovnú zásobu – precvičil som si najmä taliančinu a naučil som sa aj niekoľko slov z holandčiny a turečtiny.
Celkovo som veľmi rád, že som mohol byť nápomocný, zabávať sa a zároveň rozširovať vlastné hranice poznania.
