O INEX-e som vedela už dlho a mala som ho stále niekde vzadu v hlave, ale nikdy som sa k tomu reálne neodhodlala. Až tento rok, kedy mám 27 rokov, očividne nastal ten správny čas. Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu s kamarátkou Marií a vybrali sme si camp, kde budú mať sprchy aj postele, ale zároveň to bude v prírode. Vybrali sme si Slovinsko a vybrali by sme si ho znovu.
Už pár rokov nie som študent, takže zobrať si dovolenku, aby som mohla pracovať v inej krajine bez výplaty znie zvláštne, ale opak je pravdou. Je to vec, ktorú by mal spraviť každý. Minimálne každý, kto do svojho života chce zakomponovať viac zmyslu, chce pomáhať, chce spoznať podnetných, obohacujúcich, najmilších ľudí, chce zážitky, ktoré ho vyživia na dlhú dobu. Alebo sa jednoducho chce vrátiť domov s motiváciou a novou vzpruhou do každodenného kolotoča udalostí a života.
Na našom workcampe v Slovinsku sme maľovali Planinsko učno stredišče PUS (horolezecké výcvikové stredisko) a v pláne bolo aj čistenie a zveľadovanie okolia či maľovanie značiek. Jednoducho manuálna práca, pri ktorej vypnete hlavu a jediný problém je … vlastne žiadny problém nie je.
Maľovanie je koniec koncov skvelá práca. Výsledok vidíte viacmenej okamžite a naučíte sa aj rôzne zlepšováky, medzi nimi aj to, že keď chatu maľuje 14 ľudí nezdá sa to skoro ani ako práca.
Okrem toho sa zdokonalíte v spolupráci s ľuďmi a budete prekvapení z ich pracovitosti a ochoty.
PUS je situované v oblasti Bavšica v Júlskych Alpách. Je to dolina, ktorá patrí k menej navštevovaným, čo však nijako nesúvisí s krásou tamojšej prírody, pretože naše výhľady každý deň boli úchvatné.
Kto už bol v Slovinsku, tak určite vie, aké prírodné poklady sa tam dajú nájsť. A pritom ani nemusíte hľadat, sú na každom kroku. Napríklad taká absolútne nereálna tyrkysová farba ich riek, ktorá má dokonca liečivé účinky na organizmus človeka. Neviem síce o tých fyzických, ale spoľahnite sa, že na vašu psychiku bude tá krása pôsobiť veľmi ozdravne :))
Okrem práce sme totižto absolvovali veľa výletov a jeden intenzívny roadtrip, zo severu na juh až do Piranu, kde sme sa okúpali v mori a do Koperu, kde sme fandili všetkým lezcom na IFSC World Cup Koper. Videli sme aj Soču, vodopády, no mohli sme si vyskúšať aj feratu pre miestnych horolezcov v zácviku.
Najviac vo mne však ostane atmosferický roadtrip v oranžovom “Žiga’s car”, cez celé Slovinsko. Hvala, Žiga!
Stále neviete, či je workcamp to pravé pre vás?
Na našom slovinskom sme spoznali 17 ročného Daria z Talianska, (skvelých!!) 23 ročných Čechov Petru a Petra, 50 ročného Roberta z Nemecka, aj 80 ročného Franca z Talianska. Spoznali sme Španielku, Srbku, Fína, Inda, Číňana, veľa skvelých Slovincov, a tak trochu aj samých seba. 
Stretli sme vzorku ľudí, či už vekom, povahou, pohľadom na svet aj skúsenosťami. Nielenže už toto samo o sebe je absolútny spomienkotvorný základ, ale vy s týmito ľudmi ešte 10 dní pracujete, jete, výletujete, smejete sa a tvoríte komunitu.
Veľmi ťažko sa opisujú pocity, ktorú na tábore a po tábore zažijete, ale môžem vám zaručiť, že budú stáť za to. Aby som však nezavádzala, musím vás aj varovať a dúfať, že v jednej veci vyviaznete trošku lepšie ako my. Niektorým ľuďom sa môžu objaviť príznaky tzv. Syndrómu SID (Syndróm smutného INEX dobrovoľníka). Prejavuje sa zväčša smútkom z odchodu z workcampu, pocitmi prázdnoty po príchode domov či nutkaním robiť dobrovoľníctvo častejšie. Je to však (jediné) riziko, na ktoré by ste mali myslieť, keď sa budete prihlasovať na váš workcamp.
Ale riskujte, choďte a užite si ho.
A možno sa na nejakom stretneme, budúci rok totižto idem na svoj druhý!
Veronika Máthéová
