Ahojte, som Sara a v roku 2025 som sa zúčastnila workcampu v Portugalsku. Keď sa povie Portugalsko väčšine ľudí sa vybaví more a krásne pieskové pláže. Náš workcamp sa však konal na portugalskom vidieku neďaleko španielskych hraníc. More tak nebolo široko ďaleko. Práve toto vidiecke prostredie dodalo nášmu workcampu jedinečnú atmosféru.
Ubytovaní sme boli na okraji malej dediny Espinhosela. Počas dvoch týždňov sme pracovali na zveľaďovaní Espinhosely a okolitých dedín. Inými slovami, čo starosta povedal, to sme spravili. Práca bola rozmanitá a zahŕňala výrobu piknikových stolov a lavičiek, maľovanie kostola, postavenie ohrady pre zvieratá či značenie turistických chodníkov. Práca nám však vždy ubehla veľmi rýchlo – krátili sme si ju počúvaním hudby, spievaním či dlhými rozhovormi s inými dobrovoľníkmi.
Kvôli veľkým horúčavám sme pracovali iba doobeda. Poobedia sme trávili na rôznych výletoch, túrach alebo sme sa chodievali kúpať do miestnych riek. Skrátka nikdy sme sa nenudili, vždy sa niečo dialo a hlavne sme spoznávali rôzne zákutia Portugalska, ktoré turisti väčšinou pri cestovaní vynechajú. A to bolo na tom to čarovné – objavovali sme to „pravé Portugalsko“, jeho nedotknutú prírodu, či životy lokálnych ľudí. Z kempu som odchádzala naozaj obohatená nielen o zážitky, ale aj o vedomosti.
Snáď najlepším zážitkom z campu bola culture night kedy sme všetci pripravili typické jedlo z našej krajiny. Čo sme však nečakali je, že sa k nám pridá celá dedina. Večerali sme teda všetci spolu v lokálnom parku, dobrovoľníci, domáci či aj pán starosta. Bol to naozaj nezabudnuteľný moment.
Nakoniec môžem povedať len toľko, že workcampy sú vždy jeden veľký zážitok a práve o nich najradšej po lete rozprávam kamarátom.
Sara Sensi
