Krajina plná kontrastov na každom kroku, miesto, kde sopky a ľadovce spolunažívajú, horúce pramene vyhrievajú celoročne otvorené bazény a miesto, kde sú zemetrasenia na dennom poriadku.
Ak sa Ti zdá, že Ťa to zaujalo, obuj trekové topánky, nahoď teplú bundu, priprav myseľ na päť hodín denného svetla preneste sa na sever magickej zeme zvanej Island.
Kde bolo tam bolo, a ešte stále je... Tesne pod polárnym kruhom v krutých vodách Atlantiku, si pláva magická zem zvaná Island. Na jej severe, v najkrajšom zo severných fjordov (naschvál preháňam, lebo presne tak to robia miestni) leží malý Dalvik, kde už dva mesiace zarezávam ako EDS dobrovoľníčka. Je tu ukrutne silné vetrisko, ktoré mi nedáva zabudnúť, že Polárny kruh je blízko, ale keďže je Island krajina plná kontrastov, okrem ľadovcov sa pýši obrovským množstvom teplučkých prameňov. V praxi to znamená asi toľko, že každá malá usadlosť, vrátane Dalviku, to využíva na vyhrievanie bytov a tečie im aj z teplého kohútika, takže závan síry je váš priateľ pri umývaní riadu. Okrem tohto si ju, ale Islanďania užívajú v bazénoch. Väčšinou nekrytých, fungujúcich celoročne. A to vám je jedno z dôležitých posvätných miest (niečo ako pre Slovákov krčma a Čechov hospoda). Takže keď Islanďan povie, že dnes večer ide do bazénu, tak to spravidla znamená, že si ide sadnúť do HOT POT a s ďalšími (ne)známymi preberie všetko možné od počasia až klebety o susede. Preto keď som zahájila svoje pravidelné plavecké tréningy, bolo všetkým jasné, že som cudzinka, lebo som bola jediný plavec na dlhé trate.
Mojím EDS projektom je práca v škôlke. Keď si spomeniete na svoje matersko-škôlkárske časy, tak robím všetko to, čo tety učiteľky onehdy robili, len v islandskom prevedení. A čas mi tu vždy neuveriteľné rýchlo ubehne, obzvlášť keď si vezmete, že obliekanie a vyzliekanie všetkých „kuriatok“ (asi 35 jedenapol- až päťročných drobcov) v pohode zaberie aj 40 minút.
Pravdou je, že zatiaľ mám v jazyku islandských ság, a teda aj tých drobcov značné medzery. Ale pilne študujem a veselo testujem všetky nove frázy, ktoré som si deň predtým doma natrénovala. Moja slovná zásoba sa denno-denne rýchlo rozširuje, a okrem všetkých farieb, poznám už všetky islandské zvieratká. No, moja prvá veta v islandštine, ktorú už teraz dokážem úplne bezchybne vysloviť nebola: Nehovorím islandsky, alebo Hovoríte anglicky…. ale samozrejme „Čo je toto?“
Len aby ste mali predstavu, jazyk Islanďanov ma ten istý koreň ako ostatné škandinávske jazyky (fínštinu vynímajúc), len si zachoval presne takú podobu, akú mal v 12. storočí. Z tohto vyplývajú dve zaujímavé veci. Prvá: Islanďania si v pohode čítajú staré ságy napísané nielen v 12. storočí a druhá: zásadne nepreberajú slová z iných jazykov. A tak výdobytky modernej doby pomenovali po svojom: napríklad video sa povie – myndbandstajkni, čo doslova znamená zväčšovač pospájaných obrázkov. Dobré nie?
Tak, čo? Navnadila som Ťa? Dúfam, že aspoň trošku...
A nezabudni: „Život je ako kniha a kto necestuje, číta iba jej úvodnú stranu“. Svätý Augustín
Lenka (25)
